Je 6:3o ráno a ostré sýto oranžové lúče, ktoré sa predierajú spod vrcholov okolitých hôr, zaplavujú čelné sklo auta. Sme na ceste do obce Oanes, z ktorej máme v priebehu najbližšej hodiny vyplávať smerom na opačný koniec ikonického Lysefjordu. Aj keď svojou rozlohou nepatrí medzi najväčšie fjordy Nórska, svoju popularitu si získal vďaka dych berúcej scenérii. Okrem toho sa v jeho centre vyníma slávna vyhliadka s názvom Preikestolen, ktorá po náročnom výstupe odmení tisícky turistov tým najkrajším, čo nórska príroda ponúka.
Pre dobrodruhov sa neďaleko od Preikestolenu ukrýva menej známa oblasť s názvom Flørli. Tajomstvom tejto malebnej dedinky sú najdlhšie drevené schody na svete Flørli. Je ich konkrétne 4 444. V minulosti sa v dedine nachádzala vodná elektráreň, ktorá dodávala energiu do štvrtého najväčšieho mesta v Nórsku Stavangera. Schody boli vybudované popri dvoch privádzačoch, ktoré vodu privádzali do turbínovej haly.
„Gud morgen!“ zdraví jeden z pracovníkov na trajekte. Plavba trajektom z Oanesu do spomínanej odľahlej dedinky trvá približne štyridsať minút. Po čase sa nám však naskytá pohľad na úzke strmé schody, ktorých koniec sa stráca tesne pod bielymi oblakmi. Po zdolaní približne polovice schodov, nás svojou prítomnosťou prekvapí ošúchaná biela drevená budova, ktorá kedysi slúžila ako kaviareň s názvom „Café 4 444“. Jej vnútro, plné popretkávaných pavučín, starého nábytku a hrubej vrstvy prachu napovedá, že nie je využívaná niekoľko rokov. Jediným náznakom prítomnosti ľudí je nenápadná bordová kniha položená v rohu miestnosti, ktorej obsah je plný cudzích mien — návštevníkov schodov.
Prekvapivo sa pozeráme na meno slávneho nórskeho futbalistu Erlinga Haalanda. Nórsko sa totižto okrem neuveriteľnej prírody, môže v súčasnosti pýšiť aj jedným z najlepších futbalistov sveta. Po troch hodinách náročného výstupu sa nám pred očami zjaví tabuľka 4 444. A z posledného schodu je impozantný pohľad na azúrovomodrú hladinu Lysefjordu, skalnaté útesy a zelené horské svahy pokryté machom. V okolí je počuť len praskanie konárov stromov, ktoré spôsobuje jemný vánok a hlasné kjá-kjá-kjá. Pôvodcom zvukov je kŕdeľ čajok striebristých, prelietavajúci ponad hladinou fjordu.
Okrem výhľadov na okolitú prírodu ponúka naša turistika aj časť histórie. Kúsok od schodov sa nachádza bývala turbínová hala a nádrže, ktoré pochádzajú z dvadsiateho storočia. Napriek tomu, že sú dnes už nefunkčné, stále pripomínajú svoj nezastupiteľný význam pre spoločnosť v minulosti. Cesta späť vedie buď po schodoch, čo sa však pre ich strmosť a riziko stretu ďalších turistov neodporúča. Preto sme si vybrali bezpečnejšiu cestu, ktorou je turistický chodník vedúci po skalnatých zosuvoch, okolitých lesoch a čistinkách. V okolí Flørli sa nachádza minimum sociálnych zariadení a služieb, keďže sa koncom 50. rokov 20. storočia stala oblasť menej významnou a posledný človek z dedinky odišiel v roku 1999.
Pretože je Flørli už viac ako dvadsať rokov neobývanou časťou (pre mňa) čarovnej krajiny Nórsko, presúvame sa po vodnej hladine do neďalekej dediny s názvom Lysebotn. Býva v nej jedenásť pôvodných obyvateľov, ktorí sa živia v oblasti poľnohospodárstva. Okrem poľnohospodárov tam našiel svoj domov aj Stein. Ten sa svojou šikovnosťou a využitím polohy tohto miesta celoživotne živí tým, že odvážnym turistom ponúka prenájom kajakov a sprostredkúva adrenalínový zážitok vo forme B.A.S.E., teda skok z najvyšších vrcholov fjordu. „Skákanie a pocit slobody je mojou celoživotnou vášňou,“ hovorí štyridsaťročný Stein. On, ako aj mnohí iní Nóri sa živia podnikaním v oblasti turizmu, čo ich ako milovníkov svojej krajiny napĺňa tým, že sú schopní zdieľať svoje poznatky a lokálne miesta zahraničným návštevníkom.
To však nie je možné počas zimnej sezóny, ktorá ešte v polovici mája nepovedala svoje posledné slovo. „Na ceste máme aj šesť metrov snehu,“ informuje vášnivý podnikateľ svojou plynulou angličtinou. Tým len potvrdzuje to, aké dokážu byť Flørli v určitom období nehostinné. Veľkému záujmu sa dedinka teší aj preto, že je začiatočným bodom pre turistov, smerujúcich na vrchol hory Kjerag. Zaseknutý balvan Kjeragbolten medzi dvoma útesmi je lákadlom pre mnohých odvážlivcov, ktorí sa rozhodnú zakončiť svoj výstup na horu fotkou na tomto neobvyklom a ťažko dostupnom kamennom útvare.
Táto severská krajina, ktorú obmýva Nórske more je každoročne destináciu tisícok turistov, prichádzajúcich spoznávať krásy prírody, ako sú vyčnievajúca skala Trolltunga, najväčší fjord Geirangerfjord, súostrovie Lofoty, národný park Jottunheimen a mnoho ďalších. Niet divu, že po návšteve prírodných pokladov a spoznaní Nórov, ktorí sa spočiatku javia ako chladnejší, ale v skutočnosti sú veľmi prívetiví a pohostinní, si väčšina turistov povie, že tu chce zostať. Okrem toho sa Nórsko nachádza na popredných priečkach kvality životnej úrovne a svojím atraktívnym platovým ohodnotením láka množstvo zahraničných pracovníkov.
Noc strávime v Steinovom dome v srdci Lysebotnu. Obklopení tichom, sediaci s otvorenými ústami na drevenej lavičke a pohľadom upretým na zapadajúce slnko medzi fjordom, cítime radosť a vďačnosť. Ráno sa už dobre známym trajektom premiestňujeme naspäť do poľnohospodárskej dediny Oanes. Visutý most s názvom Lysefjordbrua, ktorý spája dediny Strand a Sandnes, nás víta v našej cieľovej destinácii. Slovami „Tusen takk, hadebra!“ sa s nami lúči palubný pracovník a my pokračujeme v našej ceste po krajine fjordov.
Komentovať