V utorok 24. februára 2026 Filozofická fakulta PU v spolupráci s Univerzitnou knižnicou PU zorganizovali vernisáž výstavy Petra Kocáka s názvom Abstraction, ktorá predstavila 99 diel jeho abstraktnej tvorby.
Podujatie otvorilo hudobné vystúpenie Františka Plutu z Katedry hudby FF PU na klavíri, po ktorom nasledoval odborný kurátorský príhovor Jany Migašovej z Inštitútu estetiky a umeleckej kultúry FF PU.
Majstrovstvo grafiky a kaligrafie
Významný slovenský výtvarník a pedagóg FF PU, Peter Kocák, sa vo svojej bohatej tvorbe zameriava na grafické techniky, maľbu a fotografiu. Je uznávaný ako jeden z mála nerodených Číňanov, ktorí ovládli umenie čínskej kaligrafie na majstrovskej úrovni. Na akademickej pôde pôsobí ako univerzitný profesor na Katedre výtvarnej výchovy a umenia FF PU, pričom prepája svet vysokého umenia s pedagogickou praxou.
„S Petrom Kocákom na príprave tejto výstavy spolupracujeme už od roku 2021,“ uviedol riaditeľ Univerzitnej knižnice PU Peter Haľko. Táto výstava je výnimočná najmä tým, že autor doposiaľ neprezentoval kolekciu čisto abstraktného charakteru. Zároveň ide o významný míľnik pre samotnú knižnicu, ktorá si v tomto roku pripomína 25 rokov výstavnej činnosti v svojich priestoroch. Aj na počiatku tejto cesty, pred 25 rokmi, bola Kocákova výstava.
Babylonský šum a hľadanie v hĺbke
Peter Kocák opisuje proces tvorby ako prehovor viacerými jazykmi – prirovnáva ho k „babylonskému šumu“, kde výsledok na začiatku nie je presne definovaný. Zároveň zdôrazňuje, že základom každého dobrého diela je kvalitná škola. Niet sa čomu diviť, keďže bol študentom takých majstrov, akými boli Orest Dubay a Igor Rumanský.
Svoju tvorbu vníma ako sústredené vnímanie či spontánne nutkanie, ktoré vychádza z hĺbky duše. Pri príprave tejto výstavy sa musel popasovať s náročnosťou abstrakcie aj špecifikami práce na čínskom plátne, kde sú chyby neopraviteľné. V takýchto momentoch je podľa neho potrebné „ustúpiť egu“ a dovoliť ruke voľný pohyb.
Sloboda bez odkazov
Atmosféru pri práci si podľa svojich slov umelec spríjemňuje klasickou hudbou alebo džezom. Hoci ho abstrakcia lákala už od detstva, v tej dobe bola v umeleckých kruhoch nežiaduca. Dnes ju vníma ako niečo, čo netreba racionálne analyzovať – človek ju buď pocitovo vníma, alebo nie. Na rozdiel od iných foriem umenia, pri abstrakcii sa nesnaží o konkrétny odkaz. Za kľúčové považuje spontánnosť, improvizáciu a koncentráciu, pričom dodáva: „Kompozícia učí.“
Najväčším zážitkom bol samotný Peter Kocák. O umení rozpráva s takou ľahkosťou, až človek zabudne, že na niektorých dielach pracoval viac ako päť rokov (mne trvá päť rokov niekedy aj upratanie skrine). Hoci sa do knižnice kvôli obrovskému počtu ani všetky jeho práce nezmestili, atmosféra bola komorná a príjemná. Sledovať hostí, ako sa ležérne túlajú medzi obrazmi s jazzom v pozadí, bol skutočný „highlight“. A čerešnička na záver? Čínsky koláčik šťastia z pohostenia, ktorý k tej kaligrafii jednoducho musel byť 🙂
Komentovať