Literatúra

Aká je Válkova Domáca úloha?

Domáca úloha mapuje začiatky Válkovej básnickej tvorby, ktoré sa vyznačujú náboženskou tematikou (Foto: Natália Turcovská)

Básnika Miroslava Válka snáď netreba ani predstavovať. Ovplyvnil slovenskú literatúru už svojím debutom Dotyky (odtiaľ prevzal názov literárny časopis pre mladých, v ktorom môžu uverejňovať svoju tvorbu) a niektoré z jeho básní boli dokonca aj zhudobnené. Válek teda o svojich kvalitách nemusí nikoho presvedčovať. A hoci je jeho literárne dielo známe širokej verejnosti, predsa sa v ňom vyskytujú „biele miesta“. A tie mapuje básnická zbierka s názvom Domáca úloha.

Básnická zbierka obsahuje 20 básní, ktoré vyšli v rokoch 1942 – 1948 a ktoré spája náboženská tematika. Kniha vyšla pod hlavičkou edície rewind a je doplnená ilustráciami Cypriána Majerníka. Vydalo ju občianske združenie FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, Fintice. Básne do knihy vybral Peter Tollarovič, knihu zostavil a editoval Ján Gavura.

Domáca úloha ilustruje najmä začiatky autorovho písania, keď sa Válek chcel stať katolíckym básnikom. Svoje prvé básne totiž publikoval v katolíckych periodikách – Pútnik cyrilometodejský alebo v kalendári Pútnik svätovojtešský. Kedže publikácie, v ktorých básne vychádzali, sa k svojim čitateľom dostali pred koncom roka, vo vianočnom období, hlavná téma básní sa týka práve tohto sviatku. Svedčia o tom názvy ako Vianočná dumka, Vianočná meditácia, a pod.

Nálada zbierky je však napriek „sviatočnosti“ melancholická. Autor sám seba nazýva chlapcom „smutných spánkov“, ktorý v živote hľadá naplnenie svojich túžob. Nemá však len smutné spánky, ale aj oči, ako píše v básni Vezmi si na pamiatku moje smutné oči:

Vezmi si na pamiatku moje smutné oči

mne nie sú na nič ja som sám.

Osamelosť a pocit bezvýznamnosti je prítomný aj v básni Dýchnutie, v ktorej opisuje život žobráka:

Nič neviem nič som nepoznal

nikto ma nemal rád a nik mi neublížil.

alebo v básni Dialóg nad ružencom: 

Tá cesta moja

smutná je a vratká.

V básni Sviatok sa melanchólia mení v očakávanú radosť a nádej, pretože:

dnes večer bude človek

naposledy sám.

A zajtra otvoria sa

okná zastreté.

Zajtra už budú lepší

ľudia na svete.

Zajtra už bude otvorená

ľudská dlaň.

Napriek osamelosti a smútku, ktoré sú odrazom básnikovho prežívania a ktoré čitateľ vyčíta medzi veršami, je v básňach prítomný Boh ako nádej, ktorá sa nachádza nad ľudským utrpením. Báseň Domáca úloha, podľa ktorej bola zbierka pomenovaná, je o písaní pozdravu Bohu, ktorý autor píše „iba kvapkou dažďa na sklo“, „sotva rozkvitnutou ružou, ktorá sa chveje strachom nad kalužou“ prípadne „perom srdca bojazlivo“.

Autor si v nej uvedomuje ľudskú nestálosť a nestálosť našich túžob, ktoré prichádzajú a odchádzajú:

a my Ti Bože nepovieme kde sme

sme dneska tu a zajtra nebudeme

na tejto zemi deťmi tejto zeme

niečo v nás horí niečo hasne zase.

Báseň uzatvára jednoduchým zovšeobecnením:

jedinou dobrou témou na úlohu

je písať pozdrav mladosti a Bohu.

Ak chceme poznať strom, mali by sme sa pozrieť na jeho korene. Toto tvrdenie sa uplatňuje aj pri básnickej zbierke Miroslava Válka — Domáca úloha. Ide o básnikove prvé literárne pokusy. Básne sú síce profilované ako náboženské, avšak témy osamelosti, smútku a hľadania rezonujú v autorovi aj naďalej a inšpirujú ho k jeho ďalším, neskôr knižne vydaným básňam. Ján Gavura v edičnej poznámke napísal: „Časť raných básní má v sebe detskú prostotu a umeleckú priezračnosť začínajúceho básnika, v lyrických „skicách“ sa však už zračia charakteristické črty básnika-analytika, podľa ktorého človek zažíva mnoho trpkosti a len málo dôvodov na radosť.“ Domáca úloha pomáha čitateľovi utvoriť si komplexný obraz o básnikovi – príjemným a nenúteným spôsobom dopĺňa povestné „biele miesta“, ktoré pramenia v neprebádaných začiatkoch Válkovej tvorby. Básnická zbierka je teda „koreňmi“, na ktoré sa môžeme pozrieť a nebudeme zahanbení. Pri kvalite Válkových textov nad tým ani nemusíme uvažovať.

Tomáš Fedorko, kníhkupec v Artforum Prešov:

„Osobne si myslím, že nie je hanba niečomu nerozumieť, ak si to človek úprimne prizná. Priznám sa, že nie veľmi rozumiem poézii. Máloktorá ku mne prehovorí mojím jazykom a mojou rečou. Často si nie som istý, čo chce básnik vlastne povedať. Alebo, čo tam vlastne vidím a nachádzam ja sám. Niektorých poetov či poetky totiž podozrievam z toho, že vlastne nič podstatné nehovoria, resp. zúfalo nemajú čo povedať. Vo Válkovom prípade to, už len vďaka jeho osobnému príbehu, určite neplatí. Jeho zbierku si čítam opakovane, znova a znova. Povedal som si, že to bude taká moja domáca úloha.  Treba dodať, že veľmi príjemná – denne tam totiž nachádzam čosi nové.“

Knižná recenzia vyšla v spolupráci s kníhkupectvom Artforum Prešov

Natália Turcovská

Keď slová nestačia, skryje sa za písmenká. Inšpiráciu hľadá a nachádza vo svojom okolí. Píše poéziu. Má rada dochvílnosť a všade chodí s časovým predstihom. Obľubuje zelený čaj, čokoládu a knihy Jane Austenovej. Zaujíma ju literatúra a spoločenské dianie. V detstve sa túžila stať tenistkou.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *