Predstavte si čokoládu, ktorá sa vyrába len z prírodných surovín, ako sú kolumbijské kakaové bôby či prírodná vanilka. A teraz si predstavte každý kúsok tejto čokolády, ktorý skvelo vonia, pri zahryznutí jemne praskne a lahodne sa rozplynie na jazyku. Nitriansky čokolatiér Karol Stýblo by vám o čokoláde vedel rozprávať hodiny. Tá jeho totiž patrí medzi najlepšie na svete. Ale pri výrobe čokolády sa jeho práca ani zďaleka nekončí, práve naopak. Koncom augusta tohto roka sa Karol spolu so svojimi kolegami Katarínou Jaklovskou a Martinom Dukátom vybral na dobrodružnú cestu do Južnej Ameriky, kde sa rozhodol vyhľadať pôvodné, divoko rastúce kakao. Okrem vzdelávania a práce stihol navštíviť aj deti v dvoch kolumbijských školách a objaviť kus peruánskej histórie.
Karol sa o výrobu čokolády začal zaujímať približne pred 10 rokmi, keď mu jeho brat doniesol z Belgicka škatuľku praliniek. Tie ho očarili natoľko, že skontaktoval ich výrobcu a o niečo neskôr začal predávať belgickú čokoládu v Nitre a v Bratislave. Jeho sen začal naberať obrátky na najväčšom čokoládovom veľtrhu v Nemecku, kde sa stretol s čokoládou od kolumbijských výrobcov. Práve tam našiel inšpiráciu vyrábať vlastnú čokoládu z kakaových bôbov dovážaných priamo z Kolumbie. Ozaj, vedeli ste, že po ich zbere, vysušení a následnom spracovaní vzniká čokoláda, ktorá obsahuje kofeín a obyvatelia Kolumbie ju dokonca pijú horúcu namiesto kávy?
Ako spoznáte tú pravú?
Ručne vyrábané čokolády z nitrianskej „továrne na čokoládu“ majú rôzne posypy z lyofilizovaného ovocia, teda ovocia sušeného mrazom, aby chutilo stále čerstvo. Špeciálne sú aj posypy z fialiek, ruží alebo mätových lístkov obalených v cukre. Jeden z produktov získal v roku 2014 v Londýne celosvetové ocenenie na gastronomickej súťaži Great Taste, vďaka ktorému sa zaradil medzi celosvetovú špičku. Uznávaného čokolatiéra som sa teda opýtala, ako možno v obchodoch rozpoznať kvalitnú čokoládu. „Nemyslím si, že čím je čokoláda horkejšia, tým je lepšia. Čokoláda je naozajstná veda a podstatné je jej zloženie. Mala by obsahovať kakaovú hmotu, nie kakaový prášok, cukor, kakaové maslo, sójový lecitín a prírodnú vanilku. Mliečna čokoláda ešte aj sušené mlieko. No a biela, tá by mala obsahovať minimálne 22% kakaovej sušiny, teda kakaového masla. Vo všeobecnosti však obsahuje veľmi veľa cukru, preto má s pravou čokoládou len málo spoločného,“ vysvetľuje Karol.
Jeho tohtoročný nápad odcestovať do Kolumbie, Ekvádora a Peru bol spontánny. Na tejto dobrodružnej ceste chcel vyhľadať pôvodné kakao, rastúce bez zásahu ľudskej ruky a spolu s ním aj dodávateľa, s ktorým by mohol spolupracovať. Problém bol však v tom, že v Ekvádore je vysadených veľa nových druhov kakaovníkov, ktoré nie sú pôvodné a ich kvalita je tak oveľa menšia.
V centre pralesa medzi indiánmi
Rovníkové pásmo má na rast a pestovanie kakaa najlepšie podmienky, preto sa Karol vybral práve na miesto, odkiaľ pôvodné kakao pochádza. Ocitol sa priamo v centre Amazonského pralesa, kde tento kakaový skvost rastie. „Veľká vďaka patrí slovenskému misionárovi Antonovi Odrobiňákovi, ktorý nás v pralese sprevádzal, bez neho by to bolo náročné. Na niektoré miesta sa totiž dostanete veľmi ťažko, iba malým lietadlom,“ hovorí Karol.
Šuari sú pôvodným indiánskym kmeňom, ktorý odvážnych Slovákov prijal veľmi vrúcne a s dôverou. Okrem hlavnej usadlosti žijú títo indiáni veľmi skromne, v slamených obydliach bez podlahy. „V ich reštaurácii sa na obed nedá objednať z niekoľkých druhov jedál. Podáva sa len to, čo je práve navarené. A na večeru dostanete to, čo zvýši z obeda,“ spomína Karol.
Pre ľudí, ktorí kakao poznajú len v jeho pôvodnej forme a tabuľka čokolády je pre nich nevídanou novinkou, bola slovenská návšteva veľmi vzácna. Nečakajte však žiadnych pestrofarebných indiánov, ktorých poznáte z filmových westernov. „Šuari nosia oblečenie ako my, to pôvodné je pre nich niečo ako náš ľudový kroj. Túžia po mobiloch, počítačoch a internete,“ hovorí s úsmevom nitriansky čokolatiér, ktorý chce podporiť ich kmeň a región a s náčelníkom kmeňa chystá unikátny projekt.
Pobyt medzi indiánmi bol pre Karola aj jeho kolegov úžasným zážitkom. „Je krásne vidieť, ako si vážia jedlo a všetko, čo majú. A ako celá rodina drží spolu,“ dodáva.
Šťastné aj v skromných podmienkach
Počas svojej cesty sa Karol spolu s kolegami zastavil aj v Kolumbii, kde navštívil školu pre deti v meste Necoclie. V minulosti tu boli rozšírené drogy a vysoká negramotnosť. Vďaka sociálnym projektom bolo pestovanie koky v regióne nahradené pestovaním kakaa. Postavila sa nemocnica a ďalšie dve základné školy v Bogote a Pereire. Pre deti z negramotných rodín bolo spočiatku ťažké vybudovať si zvyk a začať chodiť do školy. Hlavnou motiváciou sa pre nich teda stalo jedlo. „Šesť až sedemročné deti sú ochotné ísť samé pešo cez divočinu. Okolo stola sedí spolu sedem až osem žiakov a spolu sa učia,“ hovorí Karol o škole, ktorá má 2 triedy a v každej približne 30 rôznych žiakov. Aj napriek skromným podmienkam si však kolumbijské deti veľmi vážia to, čo majú. „Sú šťastné, keď im vonku vyrastie 3-centimentrová rajčina alebo cibuľka. Sú šťastné, keď môžu niekomu zaspievať, keď môžu niekoho objať. Sú šťastné, keď im niekto povie, aké sú potrebné a akých majú úžasných rodičov. To im dáva naozaj veľa.“
Pestovania kakaa v Južnej Amerike
Na svojej dobrodružnej výprave sa Slováci venovali aj množstvu školení zameraných na rozpoznávanie kvality a chuti kakaa, ale aj na zdravotné účinky samotnej čokolády. Ochutnali všetky odrody kakaových bôbov, stihli vymyslieť a vyrobiť niekoľko druhov praliniek a zistili, ako funguje agroforasterálny systém pestovania kakaa. Ide o výsledok 110-ročného výskumu v jednom z mála z výskumných stredísk na svete, ktoré sa zaoberajú kakaovníkmi. Princíp spočíva v tom, že farmár pri pestovaní dodrží kombináciu stromov podľa plánu – kakaovníky, banánovníky a stromy určené len na drevo. Karol tento systém vysvetľuje jednoducho: „Banánovníky vytvoria pre kakaovníky tieň a keďže sú ich výhonky bohaté na draslík, sú zároveň zdrojom tejto živiny pre pôdu. Stromy na drevo slúžia ako vetrolamy. Ak farmár využije tento koncept a správne sa o kakaovníky stará, dokáže si zvýšiť produkciu zo 400 kg až na 2000 kg na hektár.“
Spoznávanie tajomnej peruánskej histórie
Cesta nitrianskeho čokolatiéra a jeho kolegov sa končila v Peru. Okrem hlavného mesta Lima sa zastavili aj v meste Piura. „Objavili sme tu farmu s úžasným kakaom, ale využili sme aj možnosť pozrieť si sarkofágy a náleziská, ktoré boli objavené len pred pár rokmi,“ hovorí Karol o neuveriteľnom množstve zážitkov. Patrí medzi ne aj návšteva unikátnych pyramíd, ktoré sú dokonca staršie ako tie egyptské. Ide o komplex dlhý približne 3 a široký takmer 2 kilometre na pobreží Peru. Pyramídy sú údajne pozostatky starovekej, málo známej ranej hispánskej kultúry Vicus, ktorá v Peru existovala v rokoch 200 p. n. l. až 300 n. l. Odborníci špekulujú, že by mohlo ísť o miesta, kde sa konali náboženské obrady, ale aj pohrebné rituály.
Karol už spolu s kolegami absolvoval niekoľko zahraničných ciest za kvalitným kakaom s cieľom neustále sa vzdelávať a zdokonaľovať vo výrobe čokolády. Aj táto cesta bola preňho jedinečná a plná zážitkov. To však neznamená, že sa do Južnej Ameriky nevráti, práve naopak: „Na takéto cesty chodíme pravidelne, aby sme využili to najlepšie, čo nám príroda ponúka. A tiež preto, aby sme pomáhali farmárom a ukázali im, že si ich prácu vážime a uvedomujeme si, že sme na nej závislí. Predpokladám, že sa do Amazonského pralesa čoskoro vrátime,“ dodáva s úsmevom.
Komentovať