Rozhovory

Čo je vlastne akademický senát, ako funguje a prečo by mali ísť študenti voliť?

Foto: kitchenertoday.com

PREŠOV — V stredu 20. februára 2019 sa na pôde Prešovskej univerzity budú konať voľby do akademického senátu PU. Aj napriek tomu, že je to aktuálna téma posledných dní, mnoho ľudí stále  nevie, čo presne možno chápať pod pojmom akademický senát. Aj preto sme sa rozhodli osloviť  riaditeľa Inštitútu slovakistických a mediálnych štúdií a  jedného z členov akademického senátu Filozofickej fakulty PU Jána Gavuru, ktorý nám v krátkosti vysvetlil nielen to, čo je akademický senát a ako funguje, ale aj akú úlohu v ňom majú študenti a prečo je dôležité, aby sa zapojili do volieb. 

(Foto: Matúš Zeťák)
Pán docent, mohli by ste našim čitateľom na začiatku predstaviť, čo je vlastne akademický senát?

Asi najjednoduchšie je prirovnať senát k orgánu, ktorého úlohou je kontrolovať činnosť vedenia univerzity či fakulty, pričom senát je zároveň zodpovedný za voľbu tohto vedenia. Je dôležité, že pozostáva z radových zamestnancov, čo dáva demokratickú možnosť každému, kto má záujem zúčastniť sa na tomto procese. Tretinové zastúpenie prislúcha študentom, takže aj oni majú nemalý podiel na tom, ako sa univerzita riadi, a v prípade nespokojnosti môžu požadovať nápravu.

Ako konkrétne funguje tento orgán a aké sú jeho právomoci?

Pokúsim sa nehovoriť ako príručka, ale skôr ako živý člen senátu. Senát je vitálnou súčasťou akademického sveta, ktoré má svoje miesto pri schvaľovaní študijných programov, schvaľuje tiež navrhovaných prodekanov, resp. prorektorov, vedenie školy predkladá senátu výročnú správu o činnosti po manažérskej aj ekonomickej stránke. Členovia senátu volení z radov zamestnancov vedia sprostredkovať požiadavky ostatných zamestnancov a zaviazať vedenie, aby na otázky či podnety reagovalo. A to je len zlomok činnosti. Senát má aj svoje špecifické komisie: pedagogickú, sociálnu, ekonomickú a dôležitou je legislatívna komisia, keďže súčasť senátnej práce je aj zosúladiť interné nariadenia vychádzajúce z potrieb akademického života so zákonmi, ktoré pre akademické pracoviská platia všeobecne. Ak by niekoho zaujímalo, kam až siahajú práva senátu – tak azda extrémnym prípadom by napríklad bolo odvolanie dekana. Ak by senát univerzity nadobudol presvedčenie, že rektor vysokej škole škodí, mohol by o rektorovo odvolanie požiadať návrhom prezidenta republiky. Našťastie, toto nie je Hra o tróny, ale civilizovaný štát.  

V akademickom senáte majú svoje zastúpenie aj študenti, ktorí sa na základe toho môžu aktívne zapájať do diania na univerzite. Prečo by sa podľa vás mali angažovať vo voľbách? A prečo je dôležité, aby študenti išli voliť?

Študenti z praktického hľadiska majú iba tretinový podiel na počte členov, ale sú dôležitým partnerom, pretože takmer všetko súvisí s ich pôsobením na škole. Je dobré poznať názory svojich senátnych zástupcov a takisto vedieť o možnosti, že cez „svojho“ senátora dokážu komunikovať s vedením fakulty (univerzity) prakticky o čomkoľvek. Môžu pozitívne ovplyvňovať dianie na škole tým, že prinesú vlastné návrhy na zlepšenie, a takisto vyjadriť svoj názor a postoj, keď sa rozhoduje o vedení školy. Pri akýchkoľvek voľbách platí, že kto nehlasuje, stráca podiel na dianí verejných vecí a nemá právo sa sťažovať. Najmä keď je kandidátov dostatok a majú vyššiu kvalitu ako zástupcovia parlamentu, ktorý sa miestami mení na „perlament“.

Aktuálne ste jedným z členov akademického senátu a v prichádzajúcich voľbách ste sa rozhodli opäť kandidovať. Čo stálo za týmto vaším rozhodnutím? Môžete našim čitateľom priblížiť, aké sú vaše vízie do budúcna v rámci tejto funkcie?

Nielen ja, ale väčšina terajších členov AS na Filozofickej fakulte PU sa rozhodla pokračovať. Musím povedať, že ma to milo prekvapilo, lebo stále ide o prácu navyše a úlohy navyše, a povedzme si, kto dnes nemá „PKP“ (pocit konštantnej prepracovanosti)… Odpoveďou je hádam to, že ide o veľmi užitočnú prácu. Dobrý dojem, že niečo pozitívne ovplyvňujete, je určite zdrojom vyváženia mnohých iných vecí, ktoré sa od nás vyžadujú, ale ich zmysel nám uniká. Pre mňa osobne je v tom ešte praktická motivácia – ako aktuálny riaditeľ inštitútu, ktorý má rozsahom činnosti a počtom pracovníkov šestinový podiel na fakulte, vnímam účasť v senáte ako udržiavanie sa pri informačnom zdroji, alebo – ako znie názov nášho univerzitného časopisu – „na pulze“ fakultného života. Ak bude moja voľba úspešná, rád by som pokračoval v činnosti ekonomickej komisie. I keď ide predovšetkým o prehodnocovanie pavučiny čísel, skrýva v sebe potenciál na skvalitnenie nášho života a našej práce.

 

Okrem volieb do akademického senátu univerzity, ktoré budú 20.2.2019, sa uskutočnia aj voľby do akademického senátu Filozofickej fakulty, a to 27.2.2019.

Avatar

Daniela Handlovičová

Absolventka filmovej školy, ktorej záujmy siahajú aj za hranice kinematografie. Aktuálne je študentkou mediálnych štúdií a jej revírom je spravodajstvo a kultúra.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *