Kedy, keď nie teraz? Aj týmito slovami sa niesla atmosféra tohtoročného študentského happeningu, ktorý sa 17. novembra uskutočnil pred starým internátom PU. Mladí ľudia a študenti sa stretli, aby si pripomenuli Deň boja za slobodu a demokraciu – deň, ktorý pre mnohých znamená viac než len historický údaj v kalendári. Oživili si tak udalosti rokov 1939 a 1989.
„Prišla som, lebo je to pre mňa ako pre mladého človeka a študenta dôležité. Nemali by sme byť ticho, pretože tým, že sa ukážeme, dosiahneme, aby nás bolo vidno” , uviedla študentka. Podľa nej je sloboda hodnotou, ktorú si musíme chrániť práve tým, že zostaneme aktívni.
Na podujatí vystúpili členovia Študentského divadla PU, ktorí pripravili sériu krátkych scénok symbolicky zobrazujúcich útlak, strach a boj za dôstojnosť. Začali odkazom na uzavretie pražských vysokých škôl nacistami v roku 1939. Bola to jedna z najvýraznejších častí happeningu zobrazovala skupinu ľudí, ktorú nacisti rozdelili na dve strany – na „živých“ a „mŕtvych“. Týmto rozdelením chceli odkázať na študentov, ktorí skončili v koncentračných táboroch. Hra tak poukázala na krutú realitu totalitných režimov, v ktorých o ľudských osudoch rozhodovala cudzia moc, nie vlastná vôľa. Ukázali, ako ľudia prichádzali o svoju identitu i budúcnosť len na základe svojvôle a represie.
Po tejto scéne zaznela tradičná študentská hymna Gaudeamus igitur, ktorá v kontexte príbehu vyznela ako silný symbol jednoty, odvahy a nezlomného ducha mladých ľudí túžiacich po slobode. Happening pokračoval pokrikmi komunistických revolučných hesiel, napríklad: „Kto postáva na chodníku, nemiluje republiku!“, čím sa študenti navodili prechod z jednej historickej epochy do druhej.
V závere predstavenia jeden zo študentov lepil plagát na budovu školy, keď ho postavy zobrazujúce komunistickú políciu chceli napadnúť. Situáciu zastavil profesor Rusnák, ktorý symbolicky zazvonil kľúčmi – gesto, ktoré pripomenulo november 1989 a jasne odkázalo na silu občianskeho postoja, ktorý dokáže zastaviť aj strach a násilie.
Pre mnohých bol 17. november pripomienkou toho, čo si musíme chrániť. „Pre mňa znamená, že ľudia môžu byť slobodní. Vďaka silnému prejavu našich predkov máme dnes slobodu a nemali by sme na tento deň zabúdať,“ zaznelo od ďalších účastníkov.
Študentský happening tak priniesol nielen umelecký zážitok, ale najmä silné posolstvo: sloboda nie je samozrejmosť. Je to hodnota, ktorá si vyžaduje hlas, odvahu a prítomnosť – najmä od mladých ľudí, ktorí budujú budúcnosť.
Veľmi zaujímavy článok, chcel by som pochváliť autorku. Cením záujem mladých ľudí o túto tému.