Profesionálnej streľbe sa na Slovensku venuje len málokto. O ceste k strieľaní a zbraniam, ktoré nemusia iba zabíjať, sme sa porozprávali s Vicemajstrom Slovenska v športovej a štandardnej pištoli.
Daniel Mitra sa streľbe venuje šiesty rok. Počas svojej doterajšej kariéry si už stihol privlastniť niekoľko medailí a ocenení. Pri výbere tohto športu premýšľal nejako takto: „Niektoré veci ľudia robia, pretože skrátka chcú, majú na to chuť, nehľadajú za tým žiaden hlboký zmysel. Tak tak nejak je to aj so mnou. Vedel som si predstaviť seba ako strelca, tak som to skúsil a ukázalo sa to ako pomerne jednoduchá a zároveň lákavá aktivita.“
Prekvapením preňho bolo, že strieľať na vysokej úrovni môže v podstate každý. „Športová streľba, samozrejme, vyžaduje istý návyk čo sa cvičenia týka, ale reálne vzaté je veľmi málo športov, kde môžu mať ľudia na stupni víťazov úplne odlišnú stavbu tela v rovnakej vekovej kategórii.“
Prvej oficiálnej súťaži predchádzala svedomitá príprava. „Mal som kopu času, keďže som začal strieľať po konci vzduchovkovej sezóny. Na začiatku ale tréning slúži hlavne na zoznámenie sa so základnými pojmami a bezpečnosťou pri streľbe. Až počas súťaže som si uvedomil, o čom všetkom streľba vlastne je. Až samotná účasť doplní základ vytvorený na tréningu.“
Daniel nám v krátkosti predstavil aj svoje súťažné disciplíny. „Vzduchová streľba a malorážková streľba majú svoje špecifiká a obmedzenia, ale vo všeobecnosti je postup rovnaký. Začína sa krátkou prípravou, nasleduje nástrel.“ Ako ďalej dodal, po nástrele prichádza na rad bodovaná streľba, v ktorej sa počíta každý bod.
Okrem iného sú športovci známi aj svojou rutinou, ktorú pred samotným výkonom opakujú v snahe, že im pomôže podať čo najlepší výkon. Podobne je na tom aj Daniel: „Mojím rituálom je opakovanie si krokov potrebných na pekný výstrel. Myseľ mi takto ostáva lepšie sústredená na to, čo reálne ovplyvní môj výkon.“
Daniel nám taktiež vysvetlil bodovanie a počet striel počas súťaže, ako aj tréningu. „Dosiahnuť môžem maximálne 600 bodov, čiže súťažných je 60. A na nástrel použijem aspoň 5, obmedzenia závisia od disciplíny. Čo sa tréningu týka, tam to záleží na chuti. Nezvyknem však strieľať viac ako 100 rán bez väčšej prestávky. V opačnom prípade to už nemá význam, pretože do toho nedám plných 100%.“
Strelec priznáva, že dôležitým činiteľom, ktorý rozhoduje o úspechu či katastrofe je myseľ. Zaujímalo nás, či sa mu niekedy stalo, že sa mu vôbec nedarilo. „Takýto hororový scenár sa snáď nikdy nenaplní, ale mal som zbraňové závady, ktoré môj výsledok potopili. Niekedy sa to ovplyvniť nedá, ale sú prípady, kedy k tomu viedli neuvážené kroky. Ja sa na takýchto problémoch učím a snažím sa ich vždy zvládať čo najlepšie, hlavne po mentálnej stránke.“
Hoci o úspechu rozhodujú sekundy, streľba je šport ako každý iný, preto netreba zabúdať na jej zásady a vyhýbať sa podvádzaniu. „Platia tam bežné antidopingové pravidlá ako v iných športoch, ale v praxi je veľmi málo spôsobov, ako si môže strelec dopomôcť. Určite však neodporúčam dopomôcť si alkoholom,“ upozorňuje.
Na legálne držanie zbraní na Slovensku potrebuje človek zbrojný pas, ktorý Daniel zatiaľ nevlastní, ale ten pre súťaženie nie je potrebný. „Slovensko je krajinou, ktorá nepristupuje k zbraniam práve zhovievavo, ale ak niekto preukáže potrebu zbraň vlastniť, umožní sa mu to. Pokiaľ s udelením takéhoto povolenia polícia súhlasí, nevidím v tom nič zlé.“ Športová streľba však nie je úplne lacná záležitosť a pri samotnej zbrani je rozhodujúca aj cena. „Športové pištole sú celkom drahá záležitosť. Keďže majú špecifické použitie a v prípade potreby sa nedajú jednoducho posunúť ďalej. Je teda lepšie požičať si nejakú od klubu, čo je aj môj prípad. Momentálne mám doma iba športovú vzduchovku, ale uvidíme, čo príde v budúcnosti. Na súťaže si taktiež požičiavam malorážku, tá však vyžaduje mnoho ďalších opatrení. Preto je teda uskladnená v klube,“ ozrejmuje Daniel.
Napriek tomu, že žiadnu zbraň nevlastní, s tými, ktoré používa má kamarátsky vzťah. „Ja som svoju zbraň nazval Gréta, čo v prenesenom význame znamená perla. Dodáva to celej veci osobný nádych a môžem si jej vlastnosti prirovnať k reálnej osobe. Musím uznať, odkedy sa ku Grétke správam ako k váženej dáme, zaskočí ma už len málokedy,“ dodáva Daniel na záver.
Článok bol autorizovaný.
Komentovať