„Série demonštrácií prebiehali vo väčšine miest, tie najmasívnejšie sa konali v Bratislave a v Prahe. Medzi hlavné požiadavky, okrem demokratizácie krajiny, patril aj odstup vládnej strany,“ napísal náš redaktor Norbert vo svojom novom článku a informuje, čo sa dialo v roku 1989 práve v spojení so 17. novembrom. Avšak koľko o týchto udalostiach vieme dnes? Pýtali sme sa na Prešovskej univerzite v Prešove.
„Deň študentstva sa mi spája najmä s Nežnou revolúciou (1989), keď si študenti na demonštráciách pripomínali udalosti z roku 1939. Avšak komunistický režim začal protesty utláčať a informácie sa začali šíriť po ďalších mestách. Postupne sa k nim pridávali aj herci, ďalší umelci a napokon aj mnoho ľudí z iných oblastí,“ uvádza Juliana, študentka učiteľstva v kombinácii anglický jazyk a biológia.
Zuzane z odboru učiteľstvo v kombinácii dejepis a občianska náuka sa toto obdobie spája s odporom študentov voči režimu: „Pretože hoci sú to mladí ľudia, boli to práve oni, na kom stálo postavenie sa voči všetkému, čo sa u nás dialo, v rokoch 1939 aj 1989,“ tvrdí.
Na vedomosti zo strednej školy zaspomínal Matej, ktorý študuje obchodný manažment a marketing: „Popravde si k 17. novembru veľa informácií nevybavím. Mám pocit, že sme sa tejto téme ani nevenovali. Dejiny vo štvrtom ročníku na strednej akoby zastali po roku 1945. No viem, že sa dátum spája s Nežnou revolúciou a štrnganím kľúčmi.“
Odvahu demonštrovať už mali aj predtým
Udalosti boja za slobodu a demokraciu siahajú ešte ďalej ako do roku 1989. Hoci sa vtedy občanom Československa podarilo vymaniť z vplyvu komunistov, predchádzal tomu 50-ročný vývoj.
Práve Deň študentstva je jedným zo symbolov boja proti totalitnému režimu, ktorý na území Československa započal obsadením Čiech a Moravy nacistickými vojskami. V spojitosti s oslavami vzniku republiky (28. októbra 1939) sa však začali formovať demonštrácie.
Denisa Nováková z denníka Aktuality uviedla, že „Prahou vtedy pochodovalo okolo desaťtisíc ľudí. Volali na slávu Masarykovi, Benešovi a Československu. Česká polícia mala manifestácie pôvodne potlačovať, no namiesto toho vyjadrovala demonštrantom sympatie. Na pochod sa dokonca prišiel pozrieť aj štátny tajomník K. H. Frank. Situácia sa mierne zvrtla, Franka dav zbil a jeho osobného šoféra okradli.“
Nevyhli sa ani úmrtiam
Tlačová agentúra v denníku SME doplnila, že „pri zrážke medzi demonštrantmi a ozbrojenými zložkami, pričom ich príslušníci použili aj strelné zbrane, zahynul mladý robotník Václav Sedláček. Trinásti ďalší účastníci demonštrácie utrpeli ťažké zranenia, medzi nimi aj študent medicíny Univerzity Karlovej Jan Opletal, ktorý o dva týždne zraneniam podľahol.“
Reakcia bola rýchla a do ulíc vyšli stovky študentov, ktorí si chceli uctiť ich pamiatku. Avšak nevyhli sa stretom s políciou ani nemeckými vojakmi, ktoré končili tragicky. Aktuality dodávajú, že „podľa účastníkov pohrebu do davu smútiacich dokonca opakovane narážala sanitka, uvádza historik Petr Koura pre magazín Univerzity Karlovy.“
Represie zo strany nacistov prišli v noci zo 16. na 17. novembra 1939. Na internáty českých vysokých škôl vtrhli jednotky SS a SD a všetkých podozrivých zadržiavali. Nasledovali popravy bez súdu a viac ako 1200 študentov bolo odvedených do koncentračného tábora Sachsenhausen. Nariadené bolo okamžité zatvorenie všetkých vysokých škôl v protektoráte Čechy a Morava na tri roky.
Nežnej revolúcii teda predchádzalo oveľa viac, ako si dnes nektorí myslia. Preto aj my ako študentský časopis apelujeme na vás – čitateľov. Ukazujme podobnú silu každý deň, a to aj v menej závažných záležitostiach, aby sme si podobne stáli za svojím.
Komentovať