Catfishing na internete, strach zo záväzkov, láska a strata, tancovanie na trendové pesničky či nedostupnosť vlastného bývania – to všetko boli motívy stredajších predstavení na 60. ročníku Akademického Prešova. Témy definujúce generáciu boli rozobraté tak, aby rezonovali a povzbudili k zamysleniu. Spolu s podnetnou literárnou besedou a Dramafestom vytvorili pestrý program tretieho dňa AP. A čo na to my, študenti?
SPRIEVODNÝ PROGRAM
Prehliadka dramatickej tvorby v anglickom jazyku
Dramafest
Bolo to jedno z tých podujatí, ktoré navonok pôsobí chaoticky, ale tým pádom aj zábavne. V Divadle Alexandra Duchnoviča sa stretli deti, študenti aj ľudia, ktorí už dávno nesedia v laviciach, a vôbec to nepôsobilo zvláštne. Skôr naopak, bolo vidno, že na jazyky fakt neexistuje vek ani „správny čas“.
Prvé predstavenie o deťoch v tábore bolo jednoduché, milé, nič prehnané, ale práve v tom to fungovalo. Druhé, o siedmich trpaslíkoch, bolo hravé a absurdné. V chatke sa nachádzala nie Snehulienka, ale Snehuliak, ktorý stále chrápal, a snažili sa ho zbaviť. Každý trpaslík bol úplne iný, čo tomu dávalo energiu, a moment, keď začali tancovať na Abracadabra od Lady Gaga, bol úplne nečakaný, ale kreatívny.
Tretie predstavenie riešilo catfishing medzi mileniálmi. Bolo to vtipné, ale zároveň aj taký nenápadný varovný prst, že nie všetko na internete je reálne. Nepôsobilo to moralizujúco, skôr prirodzene.
Po vystúpeniach sa uskutočnili rôzne aktivity, napríklad „telefón“ v skupinách. Najprv pár ľudí na pódiu, potom sa zapojili aj ostatní, takže z toho vznikol taký kontrolovaný chaos, že sa všetci len smiali a nikto neriešil chyby.
Ukázala sa aj vzácna hostka z Havaja a úplne zmenila vibe. Porozprávala nám o havajskej kultúre, naučila nás nové slová („aloha“, „mahalo“,„shaka“), zdieľala fun facts… napríklad, že Havaj sa stal štátom USA v roku 1959 alebo že na vlajke majú aj britský prvok. Najlepší moment bol, keď si zavolala dobrovoľníkov a učila ich tanec… presne ten typ situácie, čo chceš sledovať, ale nie nutne zažiť.
Na konci sa mohli zapojiť všetci z publika, rozdeliť sa do tímov a zahrať si kvíz. Miestami to bolo veľmi chaotické, ale hlavne to bolo plné smiechu, zábavy a zaujímavých otázok. Celé to na mňa pôsobilo tak, že jazyk sa fakt dá učiť aj inak než z učebníc. Skôr cez zážitok, skúšanie a to, že si dovolíš byť chvíľu aj mimo komfortu. (mipe)
UNIVERZITA LITERATÚRY
Barbora Hrínová
Beseda s prozaičkou o románe Plachý dom
Literatúra má schopnosť otvárať hlboké témy. To ukázal aj román od Barbory Hrínovej, Plachý dom.
Román sledujúci príbeh nositeľky ocenenia Anasoft litera 2021 za poviedkový debut Jednorožce si nás dokonale podmanil jeho jemnosťou i vtipom. Hlavný hrdina Ambróz, starnúci láskavý muž, kontrabasista vyučujúci hru na klavír, manžel a otec, zberateľ básní a psičkár, možno na prvý pohľad pôsobí nekompatibilne s dnešnou rýchlou dobou túžiacou po zmenách. Na druhý pohľad v ňom objavíme majstra obyčajného života. A ten býva, ako všetci dobre vieme, neraz najneobyčajnejší zo všetkých životov.
Inšpiráciu autorka čerpala zo života svojho otca, počas fajčenia z okna a spoločného pozorovania prostredia so psíkom. Hlavnú myšlienku si podľa jej slov každý jej čitateľ nájde sám. Najhutnejšou je podľa nej posledná pasáž, ktorá sa odohráva na Spiši. Tú si autorka pisateľsky najviac užila. (tada)
ŠTUDENTSKÉ DIVADLO
Divadlo Postup pri Filmovom klube Pohyb na PU, Prešov
Valentine
Divadlo Postup pri Filmovom klube Pohyb vystúpilo na AP-čku s vizuálne veľmi pútavou a hravou inscenáciou. V tieňohre s názvom Valentine herci pomocou vydarenej gestiky a tanečných choreografií zobrazovali príbeh dvoch zamilovaných mladých ľudí, ich odlúčenie aj následné vyrovnávanie sa so stratou.
Atmosféru dotvárali trendové skladby, ktoré herci lipsyncovali. Vďaka tomu pôsobila inscenácia moderne a bola jednoznačne blízka mladšiemu publiku, zatiaľ čo mne sa vynárali moje pomerne zahanbujúce spomienky na Musically z roku 2016.
Najviac však musím určite oceniť nadšenie a zápal, s akými herci celú inscenáciu odohrali. Príjemne na mňa zapôsobil, aj keď zrejme neúmyselný, ale napriek tomu veľmi humorný záver, ktorý celé vystúpenie odľahčil a pekne uzavrel. Niet divu, že si inscenácia Valentine od publika vyslúžila asi najhlasnejší potlesk, aký sme zatiaľ v rámci tohto ročníka v Čukoláde počuli. (knje)
ŠTUDENTSKÉ DIVADLO
Študentské divadlo PU, Prešov
Zapíšte ma inde
Mozaika od Picassa. To sú prvé slová, ktorá mi napadnú po zhliadnutí inscenácie Zapíšte ma inde. Prečo? Bolo to od začiatku trošku naopak počnúc mojím postavením sa na plochu javiska k ostatným divákom a herci, stojaci uprostred plochy na sedenie.
Predstavenie začína a ja sledujem fragmenty života študenta, manželského páru, spoločenských konvencií, rebéliu voči nim a medzitým počujem hlas profesora Horáka ako vysvetľuje spôsob stvárnenia jeho vízie v jednej zo scén.
Z predstavenia si odnášam pocit ako z pohľadu na mozaiku od Picassa, ostré časti spojené do nesúmerných tvarov, ktoré ma nútia zamyslieť sa a položiť si nové otázky. (bape)
Predstavenie domáceho študentského súboru bolo pre mňa netradičným zážitkom už od samého začiatku. Na úvod nám bolo povedané, že teraz stojíme my. To pre mňa vytvorilo vysoké očakávania. A tak sme stáli.
Úvodná scénka študijného oddelenia, rovnako ako stoličkový vlak z Prešova do Bornea ma veľmi pobavili. Premostenie do ďalšej témy bolo svižné. Zobrazilo úprimné a absurdné medziľudské vzťahy a paradoxy, nad ktorými sa bude dať ešte dlho rozmýšľať.
A hoci to znie možno až banálne, predstavenie mi pomohlo ešte viac si vážiť obyčajné sedenie. (rist)
HOSŤ FESTIVALU
Tucet – štúdio novej drámy, Bratislava
POP2 (personzeropersontoo)
Inscenácia trefne portrétuje ťažkosti mladého moderného človeka: problémy s dostupnosťou bývania, neschopnosť záväzkov a v neposlednom rade aj túžbu po večnej mladosti. Úsmevným momentom pre mňa bol samotný začiatok, keď sa jeden z hercov stal súčasťou publika.
Spoločne so zapojením subkultúry raverov a už známymi podcastmi zapojenými do príbehu, vytvára Tucet ďalší úderný príbeh človeka hľadajúceho sa v dnešnej rýchlej dobe. Scenár otočený naopak (začínali sme vyhrotenou situáciou a končili na jej začiatku) dotvára atmosféru totálneho chaosu, ktorému čelíme my, mladí ľudia, aj dnes pri snahe osamostatniť sa a vytvoriť niečo, čo by dokázali vnímať ako vlastné. (lšar)
HOSŤ FESTIVALU
Divadlo Pôtoň, Bátovce
Nádherná záhrada po nej zostala
Posledné stredajšie predstavenie ponúklo inscenáciu s citlivým a poetickým zážitkom, ktorý sa začal netradične v parku pred Waveom. Následne sa prirodzene prelial do jeho interiéru.
Site-specific forma umocnila atmosféru príbehu barónky Sidónie Nádhernej, ktorej osud sa tu rozvíjal ako tichá spomienka na svet, ktorý sa zdal byť vzdialený, no zároveň znepokojivo blízky. Divadlo Pôtoň prinieslo jemnú, no naliehavú reflexiu o hodnote ľudského úsilia a potrebe chrániť to podstatné aj dnes. (brtr)
Zápisky do stredajšieho denníka pripravili Tamara Daduľáková (tada), Kristína Noémi Jenčová (knje), Barbora Petrášová (bape), Milica Petrušová (mipe), Richard Stahovec (rist), Lucia Šarišská (lšar) a Bronislava Trcková (brtr). Fotografi: Bibiána Alžová, Bohdan Lavruk. Zodpovedný editor: Peter Haľko.
TIPY NA SLEDOVANIE
Ďalšie výstupy mediálneho tímu AP a študentských médií PU zo stredy
- Streda na Akademickom Prešove bola plná energie (vlog)
- AP deň 3 s Rádiom PaF (zostrih)
- Diskutovali sme o románe Plachý dom s prozaičkou Barborou Hrínovou (anketa)
- Zapáľ v sebe umenie aj TY! (reels)
- Keď tvoj level angličtiny je „yes, no, maybe”, ale spolužiačka zavelí: DNES SA UČÍŠ CEZ DIVADLO! (reels)
- Séria stories, ktorú nájdete vo výbere na instagramovom profile Akademického Prešova
Čítali ste aj včerajší denník študenta? Zostaňte v obraze a kliknite sem.
GALÉRIA ŠTUDENTA
Viac od našich fotografov si pozrite nižšie
Komentovať