Jeden z bývalých študentov našej univerzity, ktorý sa už počas štúdia venoval djingu. DJ, pri ktorého mene sa vám hneď vybaví Ponorka, skvelá študentská párty či súkromný event. V tomto interview vám priblížime jeho hudobné začiatky a to, ako svoje povolanie vníma samotný DJ Johny.
Ako si sa dostal k djingu? Koľko rokov sa tomu venuješ?
Tejto práci sa venujem už jedenásť rokov, začiatky siahajú do obdobia mojich pätnástich, keď som všetko postupne objavoval, keď som ako neznalec tohto povolania na malých párty skúmal, čo ten djing vlastne je a oboznamoval sa s ním.
Priblíž našim čitateľom, ako si spomínaš na svoje začiatky.
Moje začiatky (smiech), pätnásťročný chalan ako zákazník na diskotéke, kde ma fascinovalo, čo to ten chlapík tam púšťa, ako robí prechody medzi jednotlivými pesničkami, a ako sa ľudia hýbu na jednotlivé pasáže skladby. Doma som začal hľadať novú hudbu a neskôr začal odoberať nové originálne albumy, na ktorých vychádzali nové tanečné tracky. Za moju prvú akciu môžem pokladať silvestrovskú diskotéku pre tridsať ľudí, keď som mal spomínaných pätnásť, repráky z domácej veže, PC a už len malý sen.
Ako vznikol tvoj pseudonym Johny?
Nevybral som si ho. Už ako dvojročný som pobehoval a každý kričal „Johny, Johny“, neskôr ma tak volali všetci kamaráti a nejak mi to prischlo. A popravde, už viackrát som rozmýšľal si ho zmeniť. 😊
Čo potrebuje laik na to, aby sa stal profi DJom?
Je to veľmi všeobecná otázka, čo potrebuje po technickej stránke? Mix, prehrávače a začať sa učiť techniku mixovania. No najskôr musí mať vzťah k hudbe a nesmie vnímať túto oblasť ako zárobok.
Aké rady by si dal začiatočníkom?
Byť hlavne samým sebou. Mať vzory, to áno, ale interpretovať seba. Ak to s djingom myslia vážne, nech si za tým idú napriek všetkým okolnostiam. Konkurencia je vysoká, ale človek sa presadiť vie, ak je ochotný obetovať veľa pre to, čo ho baví a verí, že sa mu to raz podarí. Mojím odporúčaním je, aby mali zrak upretý nie na mixážny pult, ale na ľudí, pre ktorých to všetko robia a vďaka ktorým to majú možnosť dotiahnuť ďaleko.
Z DJov sa rovnako stávajú aj organizátori akcií. Čo motivuje DJa, aby vytvoril svoj vlastný event?
Podľa mňa je najväčšou motiváciou vlastná predstava, ktorá zohráva veľkú rolu práve pri organizácii podujatia. Osobne si myslím, že každý DJ vloží do svojho eventu maximum, snaží sa ukázať všetky svoje kvality, keďže na základe celkového prejavu môže osloviť ďalších a ďalších ľudí.
Dobrí DJi si vedia svojou hrou aj slušne zarobiť, ide to aj na Slovensku?
Áno, avšak DJov je veľa, ale nie veľké percento sa vie predať. Nie je asi viac, čo by som k tomu dodal.
Keby si mal možnosť opäť si vybrať profesiu, bol by to djing?
Áno, milujem to a snažím sa v tomto smere rozvíjať.
Ako vnímaš ľudí a ich správanie na párty?
Aj keď si to množstvo ľudí neuvedomuje, je to taktiež práca s ľuďmi a každá práca s nimi je náročná a postupom času si vyberie svoju daň. Podobne ako barman, čašník alebo manažér, s konfliktom sa stretne každý. Tu by som rád spomenul vetu, ktorú každý pozná: nedá sa každému vyhovieť, ale stále sa dá vyhovieť väčšine.
Pociťuješ dôveru ľudí?
Áno, čoraz väčšiu a som za to nesmierne vďačný. Je to pre mňa najväčšia odmena a posúva ma dopredu.
Na ktorú udalosť spomínaš najradšej?
Fú, je ich veľa, neviem vybrať topku 😊. Na každej jednej udalosti bolo niečo, čo ma zaujalo a vrylo sa mi do pamäti. Pri niektorých udalostiach sa mi páčil priestor, technické vybavenie, a skvelá atmosféra, ktorá nechýba na žiadnej párty. Vnímam to tak, že táto práca je hlavne o ľuďoch, ktorí si rovnako užívajú hudbu ako ja a ich feedback si čím ďalej, tým viac vážim.
Máš nejakú zábavnú historku, na ktorej sa smeješ ešte dodnes?
Je ich mnoho, ale napríklad, keď mi cez pult kričí napitý chlap „dve vodky, prosím“.
Ako tráviš svoj voľný čas?
Najviac so svojím malým bráškom, fitko, snowboarding a znova zas párty.
Čo ty a bohémsky život DJa?
(smiech) Spočiatku som si užíval život aj na iných párty mimo tých, na ktorých som sám hrával. Takto som sa vlastne ocitol na opačnej strane a vnímal to všetko ako fanúšik hudby. No teraz sústreďujem všetok svoj voľný čas na môj job a osobný rozvoj. Ak sa mi niekedy naskytne príležitosť, veľmi rád to využijem a nepohrdnem kvalitnou akciou, ktorá ma pritom aj niečo naučí.
Tvoj hlavný „pracovný čas“ je v noci. Nemáš niekedy chuť to zabaliť a v noci spávať a cez deň pracovať?
Nejako som si už zvykol na ten netopierí lifestyle. 😊
Jedna z najčastejších otázok pre DJov je, či majú čas na osobný život. Ako to vnímaš ty?
Je to práca po nociach. Nepravidelný spánok, režim mám posunutý aj počas dní, v ktorých nehrám, zaspávam neskôr a následne dlhšie spím. No naopak, oproti ľuďom, ktorí pracujú pondelok – piatok osem hodín denne, ja mám týždeň voľnejší a čas mám flexibilnejší.
Ako si sa presunul z levelu hranie za konzum, k hraniu, ktoré ťa živí?
Len som robil, čo ma baví a ono to už išlo samo.
Na čom aktuálne pracuješ?
V rezidentnom klube Ponorka Music Pub mávam rezidentné klubové piatky približne raz mesačne, od nového roka sme spolu s DJ Jacoobsenom pripravili vlastný projekt pod názvom SCANDAL. Je to vlastne klubová párty v štýle house/tech house music a snažíme sa tomu dať aj vyššiu technickú úroveň špeciálnymi efektmi, ako napr. CO2 delá a podobne. Je to moja rezidentná party, ktorú sa snažím robiť trochu inak, a vytvoriť dobrý feeling na kvalitnú klubovú hudbu, ktorú mám rád.
Funguje rivalita medzi DJmi aj v okolí, alebo si pomáhate a držíte spolu ?
Poviem to na rovinu, navonok je každý s každým kamarát, avšak tá rivalita je skrytá v ohováraní poza chrbát, závisť je dnes, bohužiaľ, všade.
Aký je tvoj najväčší „djský“ sen ?
Začať s vlastnou produkciou a cestovať po slovenských kluboch za hraním.
V rámci prešovského vysokoškolského života sa možno stretneme na dobrej študentskej párty, ktorej tón môže udávať práve DJ Johny. Viac informácií o jeho akciách nájdete na stránke jeho rezidentného klubu Ponorka Music Pub, alebo na instagramovom účte @djjohnysk.
Autori článku: Alena Černáková, Martina Hricková
Komentovať