Že vraj to tu musíme prevrátiť, a to s takou dôslednosťou, s akou aktuálne prevracia akýsi politik svoje palacinky. Problém ale je, že náš problém má komplexnejší rozmer ako jednoduchá palacinka. A nie je ani spolovice taký chutný. Ložiskom spomínaného neduhu je, že všetci klamú. Klamú o sebe, o kolegovi, o kamošovi zo základnej školy, o svojej orientácii (samozrejme politickej), o peniazoch a list by mohol pokračovať donekonečna.
Možno vám klamem aj ja a tento oduševnený patriotský príspevok píšem z pohodlia mojej nehnuteľnosti v Portal Nous na Malorke. To bolo až priveľmi špecifické, každopádne, palacinku je potrebné otočiť predtým, ako sa spáli. Pokiaľ sa nám to nepodarí včas, je hodná akurát vreca v smetnom koši. Tu až priveľmi zľahčujem okolnosti, je to možno preto, že nemám stopercentnú dôveru v žiadnu stranu…palacinky. Viem ale, že tu chcem zostať.
Nie preto, čo je tu teraz. Chcem tu zostať pre to, čo by tu mohlo byť. Pokiaľ v sebe mám túžbu niečo meniť, či žiadať aby niečo bolo menené, a teda zostávam tu v nádeji na to, že to niečo bude lepšie, nedávam tak vedúcim mocnostiam možnosť nič nemeniť? Áno, mohlo by to tak vyzerať, pokiaľ v ich kráľovstve zostanú poddaní, budú mať komu vládnuť. Druhá (tá reálnejšia) strana pravdy je, že nie je možné aby sa stalo to, že našu krajinu všetci opustia. Akí idioti by tu zostávali? pýtate sa. Nuž, idioti ako napríklad ja. Idioti, ktorí zastávajú rovnaký názor, že niekto tu musí zostať a pokúšať sa o riešenie aktuálnych problémov, hoci to mnohokrát predstavuje aj život s pocitom nepohodlia.
Návod existuje, ale dobre vieme, že v ľudských rukách sa dokáže aj tá najlepšia myšlienka pretransformovať na absolútnu katastrofu. Takže nie, nemám presný postup na zmenu, ale viem, že palacinku treba prevrátiť. Je možné, že ju prevrátime neskoro, že sa nám prevrátená strana nebude páčiť. Ja svoju palacinku prevraciam. Ja tu chcem zostať.
Komentovať