14. 4. navštívil Prešovskú univerzitu europoslanec Branislav Ondruš. Pre študentov pripravil diskusiu na tému Identita Európy: identity a ideológie. Prednáška bola aktuálna, čo sa prejavilo aj v diskusii. Európa nie je len kontinent, má bohatú históriu, ktorú by sme mali poznať.
Ondruš začal prednášku vysvetlením pojmu Európa. Samotný termín sa používa nielen geograficky, ale aj ako označenie kultúrno-civilizačného projektu. Podstata projektu spočíva v jeho identite a ideológii. Spoločné hodnoty Európy tvoria jej identitu a ideológiu. Historický kontext je tiež dôležitý, pretože formuje našu identitu. Pojem Európa pochádza z gréčtiny, kde označuje aj bohyňu Európu, ktorú Zeus uniesol na iné miesto tým, že sa premenil na bieleho býka. Táto symbolika ukazuje, ako sa naše hodnoty miešajú s inými, uviedol.
Európa chcela nastaviť nový štandard
V 16. storočí sa ideologické vymedzenie Európy zmenilo, keď boli objavené nové časti sveta a začal fungovať kolonializmus. Vďaka Rimanom bola Európa známa ako Respublica Christiana. Náboženstvo vtedy zohrávalo významnú úlohu, ktorú Európa šírila do sveta spolu s hodnotami osvietenstva, ako sú rozum, pokrok a civilný aspekt. Európa šírila tieto smery, pretože verila, že takto by mal vyzerať aj okolitý svet a chcela daný štandard nastaviť. Eurocentrizmus, ktorý dával smer celému svetu, bol v tej dobe dominantný, rovnako ako univerzalizmus. Európa zároveň hrala dvojitý štandard. Navonok prezentovala ideu, že občianska spoločnosť je základ, zároveň vytvárala kolónie a podmaňovala si ich ľudí.
(Zdroj: DZ)
Verejné služby, istoty, umiernenosť európskej politiky a vysoká miera občianskej dôvery v štát tvoria európsku integráciu. Tento projekt súvisí so spoločenským konsenzom. Európa však stráca emočné jadro kvôli byrokratickému jazyku, demokratickému deficitu a pocitu občanov, že inštitúcie sa ich nepýtajú na názor. Aby politika fungovala, musí fungovať aj identita, ktorá sa prezentuje vnútroštátne aj medzinárodne, vysvetlil europoslanec.
Najmenej slobodní sú najviac závislí
Univerzalizmus, sociálne trhové hospodárstvo, individuálna správa a občianska spoločnosť tvoria dnešnú identitu Európy. To je naša predstava, ako máme fungovať. Otázkou je, ako tieto hodnoty vnímajú iné kultúry? S migráciou sa vyskytuje aj otázka, ako integrovať iné spoločnosti, čo sa týka rasy a náboženstiev. Máme rešpektovať ich hodnoty alebo naše?
„Tieto hodnoty, idey a ideológie v súčasnosti nestačia pre fungovanie,“ myslí si europoslanec. Na fungovanie potrebujeme vyriešiť spor medzi ekonomikou a konkurencieschopnosťou, deregulovať spoločnosť, odstrániť byrokraciu a udržiavať mier. To všetko sú kroky k zlepšeniu života v Európe. Sebestačná a nezávislá ekonomická sila každého štátu je dôležitá. „Najmenej slobodní ľudia sú tí, ktorí sú najviac závislí,“ uviedol Ondruš na záver. Diskusia sa skončila po zodpovedaní otázok od prítomného publika.
(Zdroj: DZ)
Veľmi sa teším a som hrdá na to, že univerzita zorganizovala takú diskusiu. Myslím si, že je dôležité rozprávať sa o podobných témach, hlavne s ľuďmi z odboru. Takto získavame cenné poznatky, ku ktorým sa bežne alebo na internete nedostaneme. Získame aj nový uhol pohľadu. Páčilo sa mi, ako bola prednáška konštruovaná, hlavne jej obsah. Myšlienky, ktoré boli povedané boli podané tak, že sme sa mali nad nimi zamýšľať a nie len tak prijať. Branislav Ondruš to sám priznal a podporil nás ku kritickému uvažovaniu. To bolo neskôr aj vidieť na diskusii, ktorá sa viedla v príjemnej atmosfére. Teším sa na ďalšie podobné diskusie.
Komentovať