Rozhovory

Eva Eddy: „Len triediť odpad nestačí“ (1. časť)

Eva Eddy (vpravo) pri otvorení prednášky Myslíme ekologicky! (Foto: Dominik Cenkner)

Počas prvého aprílového týždňa sme vám priniesli článok o prednáške na tému „Myslíme ekologicky”, ktorej cieľom bolo priblížiť študentom spôsoby, ako môžu pomôcť životnému prostrediu. K článku sa môžete vrátiť po kliknutí SEM.

Jednou z prednášajúcich bola aj Eva Eddy, ktorá je absolventkou Prešovskej univerzity a momentálne na nej pôsobí ako odborná asistentka na Inštitúte anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty. Pre Unipo Press poskytla zaujímavý rozhovor, v ktorom rozoberá, prečo by sme sa už konečne mali viac zaujímať o životné prostredie, ale aj to, ako môžu ekologickejšie myslieť aj študenti na internátoch.

Zaujímali ste sa o životné prostredie takpovediac odjakživa?

Ak by som povedala, že áno, nebola by som úprimná. K prírode som síce vždy mala blízky vzťah (viedli ma k tomu rodičia i starí rodičia, ale skôr to bolo v zmysle, že máme byť ohľaduplní k rastlinkám, stromom a zvieratkám, a že z výletov do prírody treba priniesť odpadky domov), no počas strednej ani vysokej školy ma ekologické či environmentálne témy vôbec nezaujímali a nerozumela som nadšeniu ľudí, ktorí o tom písali v časopisoch či hovorili v televízii.

Žiaľ, ešte stále končí množstvo odpadu takto. A to je ten lepší prípad (Foto: pixabay.com)

Čo bol teda pre Vás impulz k tomu, aby ste aj vy začali myslieť viac ekologicky?

Tých impulzov bolo viacero. Môže sa zdať, že prvý z nich, ktorý tu spomeniem, s ochranou životného prostredia nesúvisí, ale nie je to tak (vysvetlím neskôr). Začalo sa to návštevou prešovskej karanténnej stanice pre psov a mačky, kde mi mladý dobrovoľník vysvetlil, že ak má človek zvieratá naozaj rád, nemal by jesť mäso. Postupne sme sa ho teda vzdali najmä z etických, ale (po dôkladnejšom štúdiu zdrojov) aj zo zdravotných dôvodov. Neskôr som sa dozvedela, že vynechanie mäsa z jedálnička má aj hlboký environmentálny dopad – na spracovanie mäsa sa použije obrovské množstvo vody, hospodárske zvieratá produkujú plyny poškodzujúce ovzdušie a rôzne iné.

Ďalší zlom nastal, keď som si uvedomila, že mi je ľúto odhadzovať niektoré veci, ako napr. pekné kartónové škatuľky, ktoré by sa ešte dali na niečo využiť. Rýchlo sa mi však doma nahromadili, a keď sa začalo v Prešove triediť už vo väčšom, „s dobrým pocitom“ som ich vyhodila do kontajnera na papier. V období, keď sme si s manželom založili vlastnú domácnosť, sme s nadšením začali triediť všetko, čo sa dalo – plastové fľaše, obaly z potravín a kozmetiky, konzervy, či sklenené fľaše. Bola som hrdá na to, koľko triedeného odpadu sme vyprodukovali a ako dobre sa opäť všetok využije. Až pred niekoľkými rokmi som sa dozvedela, že toto nadšenie pre triedený odpad prispieva k ochrane životného prostredia len veľmi chabo – vytriedené plasty majú nejasnú budúcnosť a aj pri najlepšej alternatíve je ich recyklácia len veľmi obmedzená a pri recyklácii skla sa zasa použije príliš veľa energie. Je teda najlepšie sa vytváraniu odpadu vyhnúť.

Každý z nás by mal myslieť ekologicky (Foto: pixabay.com)

Dá sa také niečo vôbec v reálnych podmienkach dosiahnuť?

V súčasnej konzumnej spoločnosti je to náročné. Zovšadiaľ sa na nás „sypú“ obaly – mnoho produktov, ktoré bežne dostať v obchodoch, je dokonca zabalených v niekoľkých vrstvách (určite sme si všetci všimli kovové konzervy balené po troch kusoch v kartóne a niekoľko kartónov potom spolu zabalených do plastu). Keď som bola malá, fungovalo to akosi inak – pečivo nebolo zabalené jednotlivo v igelitových vrecúškach, ale pokojne „čakalo“ na chodníku pred predajňou potravín v prepravke a kuchárkam v školskej jedálni nikto neprikazoval, že majú nosiť jednorazové hygienické rukavice – celkom stačilo potvrdenie o vyhovujúcom zdravotnom stave a bežná hygiena.

Obaly na každom kroku (Foto: pixabay.com)

Aj v súčasnosti si však môžeme osvojiť mnoho návykov, vďaka ktorým množstvo vyprodukovaného odpadu výrazne znížime. Pri nakupovaní si môžeme vybrať produkty, ktoré tých obalov majú čo najmenej (v ideálnom prípade nakúpime v tzv. bezobalovom obchode do nádobiek, resp. vrecúšok, ktoré sme si priniesli z domu). Mne ako obrovský zdroj inšpirácie poslúžila medzinárodná facebooková skupina Journey to Zero Waste (Cesta k nulovému odpadu), do ktorej som sa pridala asi pred troma rokmi (v tom čase mala okolo 50 000 členov, v súčasnosti sa počet nadšencov blíži k číslu 100 000). Už predtým sme mali čo-to zaužívané (na nákup sme si vždy brali vlastné tašky, čo už v súčasnosti robí mnoho ľudí; pri cestovaní sme si brali so sebou vlastné fľaše na vodu, tzv. keepcups, a pod.), ale spomínaná skupina nás inšpirovala k úplne iným rozmerom našej snahy.

Čo konkrétne ste zmenili?

Jedným z prvých miest v domácnosti, kde sme zaviedli zmeny, bola kúpeľňa. Sprchové gély sme nahradili mydlom a tekutý šampón tuhým. Prestala som si farbiť vlasy i používať tužidlo. Manžel si na Vianoce želal trendovú sadu na holenie „v starom štýle“ (strojček s kovovými vymeniteľnými žiletkami) a začal používať mydlo na holenie namiesto peny. Papierové vreckovky sme nahradili látkovými. Ušila som si prateľné odličovacie tampóny, prešla na pomôcky „dámskej hygieny“, ktoré sa nevyhadzujú, ale používajú opakovane a začala som vyrábať zubnú pastu a dezodorant.

Najprv sme však využili to, čo sme ešte mali v zásobe. Ani nechcenú kozmetiku nikdy nevyhadzujeme – rada experimentujem a zisťujem, na čo iné sa dá použiť (kondicionér na vlasy je napríklad výborný prostriedok na leštenie obuvi 🙂 ). Už predtým, než sme sa pustili do znižovania odpadu, som na upratovanie používala najmä ocot a sódu bikarbónu. „Dopátrala som sa“, kde sa ocot v Prešove vyrába, a začali sme ho kupovať do vlastných bandasiek.

Množstvo odpadu vyprodukujeme aj v kúpeľni (Foto: pixabay.com)

Veľa odpadu vraj produkujeme aj v kuchyni. Je to pravda?

To naozaj môžem potvrdiť. Množstvo odpadu sa znížilo hneď, keď sme prestali používať papierové kuchynské utierky a nahradili ich flanelovými handričkami vystrihnutými zo starých košieľ, ktoré perieme a používame znovu. Namiesto bežných jednorazových hubiek na riad som začala zo zvyškov vlny pliesť a háčkovať prateľné „hubky“. Doma sme začali pripravovať aj ďalšie veci (kombuchu, vodný kefír či jogurt) a manželove nadšenie pre varenie som ocenila ešte oveľa viac než predtým. Vie zužitkovať úplne všetko, čo kúpime či dostaneme, a keďže väčšinou varí dopredu na dva-tri dni, pripraví aj jednotlivé porcie – preto sa nám nestáva, že by sme jedlo vyhodili.

Ja som sa tiež pustila do pečenia, do ktorého ma dovtedy nevedel nikto namotivovať. Už skôr som začala vyrábať tablety do umývačky riadu a prášok na pranie, ktorý však už teraz spolu s prostriedkom na riad a práškami či gélmi na pranie kupujeme bez obalu. Zmenili sme aj spôsob nakupovania – okrem vlastných tašiek sme si začali nosiť na pečivo vlastné dózy, v ktorých hneď všetko, čo nespotrebujeme do ďalšieho dňa, zamrazíme, a tak nám vydrží čerstvé až do ďalšieho plánovaného nákupu. Na ovocie a zeleninu si nosíme vrecúška, ktoré som ušila zo starej záclony. V nákupných centrách sme sa viac začali obzerať po potravinách, ktoré sa predávajú v papierových obaloch. Pivo kupujeme zásadne vo vratných fľašiach a doma i v práci pijeme prefiltrovanú vodu – minerálky kupujeme ozaj výnimočne.

Množstvo odpadu vzniká práve v kuchyni (Foto: thewirecutter.com)

Život nám veľmi uľahčil prvý prešovský bezobalový obchod Odvážene, kde kupujeme väčšinu trvanlivých potravín – od múky, cestovín, obilnín, strukovín, sójového mäsa, cez sušené ovocie, oriešky, koreniny, kávu, čaj, až po sladkosti či dokonca čokoládovo-orieškovú nátierku. Kupujeme tam tiež olej, ocot či sódu bikarbónu, ale aj kozmetiku a čistiace prostriedky (tie sú tiež bezobalovo dostupné v čapovanej drogérii v budove Pozemných stavieb). A jednorazové plasty sme eliminovali ešte v jednej oblasti – psie exkrementy zbierame do jednotlivých listov letákov, ktorých sa v bytovkách nájdu vždy celé hŕby.

Pokračovanie rozhovoru zverejníme čoskoro. 

Avatar

Dominik Cenkner

Čo by som vám o sebe prezradil? Milujem medicínske seriály. Ak práve nebudem vo svojom voľnom čase nejaký pozerať, určite budem na nejakom podujatí, ktoré organizuje Prešovská univerzita, aby som vás, študentov, informoval o všetkom dôležitom.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Instagram

Something is wrong.
Instagram token error.