Rozhovory

Eva Eddy: Len triediť odpad nestačí (3. časť)

Aj na internátoch môžeme myslieť ekologicky (Foto: facebook.com/unipofan)

V poslednej časti rozhovoru sme sa Evy Eddy pýtali hlavne na možnosti, ktoré majú študenti Prešovskej univerzity k dispozícii k tomu, aby chránili životné prostredie. Čo nám poradila?

Myslíte si, že sa dá aj v prostredí vysokej školy správať tak, aby sme neprodukovali toľko odpadu, resp. aby sme ho správne triedili?

Určite áno. Všimla som si, že mnoho študentov na hodiny prichádza s kávou alebo čajom v jednorazovom pohári. Ak sa zamyslíme nad tým, koľko takýchto pohárov študent spotrebuje trebárs len za jeden semester (ak si v priebehu jedného týždňa kúpi v priemere len dve kávy), dostaneme sa k číslu 26. A to je len jeden študent. Podľa mojich informácií študuje na Filozofickej fakulte PU 1850 študentov. Ak si dve kávy týždenne kúpi len každý štvrtý študent, za semester sa tak zbytočne vyhodí 925 pohárov, ktoré poslúžili prinajlepšom 15 minút.

Tzv. keepcup nemusí byť veľká investícia, študenti môžu oň poprosiť rodinu alebo spolužiakov a dostať ho tak ako darček, alebo si “vyrobiť” vlastný napr. z malého pohára zo zaváranín. Ďalším problémom sú plastové fľaše z minerálok, ale aj igelitové vrecká z obložených bagiet, resp. iného pečiva. Síce to chce disciplínu a motiváciu, ale ak si z domu prinesieme vodu vo vlastnej fľaši zo skla alebo kvalitného tvrdeného plastu, pripravíme si obložený chlebík či rožok a prinesieme si ho v dóze (ani do tej nemusíme investovať – mnohé mesiace či roky môžeme používať napríklad plastový obal zo zmrzliny), okrem životného prostredia ušetríme aj veľa peňazí.

Zem si musíme chrániť (Foto: pixabay.sk)

Veľmi ma tiež trápia jednorazové poháre v univerzitnej jedálni – obaja s manželom si nosíme poháre z tvrdeného plastu, keďže moja snaha o to, aby majiteľ tejto prevádzky nahradil jednorazové plastové poháre inou alternatívou, bola zatiaľ neúspešná. A už naozaj nerozumiem tomu, že si niekto dá priniesť obed v jednorazovom plastovom obale z univerzitnej jedálne vzdialenej od budovy FF asi 60m. To sme naozaj takí zaneprázdnení, že nemáme päť minút na cestu tam a späť? Resp. že si neprinesieme vlastnú nádobu a nevyzdvihneme si obed do nej a zjeme ho, keď máme na to čas?

Samozrejme, ak plastové fľaše (a po opláchnutí aj nádoby z obeda) aspoň vyhodíme do správnej nádoby na plasty, je to o niečo lepšie, ako ich vyhodiť do koša na komunálny odpad. Mám radosť, že sa v budove FF objavili koše na triedený odpad. Stále si však myslím, že naplánovať si deň dopredu a myslieť aj na to, čo budem potrebovať, aby som si nemusel(a) kúpiť niečo v jednorazovom obale, nie je až také namáhavé a príroda sa nám za to určite poďakuje.

Keď vidíte ľudí, ktorí hádžu do odpadu jednu plastovú fľašu za druhou, nemáte chuť vzdať celú túto snahu a „žiť pohodlnejší život“?

Občas sa zamýšľam nad tým, aké by to bolo, keby mi na ochrane prírody až tak nezáležalo a uvedomujem si, že môj život by bol určite jednoduchší. Každodenne stojím pred dilemami – kúpiť si zdravú vegetariánsku potravinu a znášať dôsledky (aj keď obal odhodím do „správnej“ nádoby, jeho ďalší osud neviem zaručiť)? Mám si kúpiť kvalitné kožené topánky, ktoré vydržia roky, ale kvôli ktorým prišlo o život zviera, alebo nekožené, ktoré pravdepodobne vydržia len dve-tri sezóny a pravdepodobne boli vyrobené tisícky kilometrov od nás? (Odkedy nejem mäso, vo väčšine prípadov som sa rozhodla pre druhú alternatívu, keďže mi na tom, aby netrpeli zvieratá, veľmi záleží).

V oceánoch končí veľké množstvo plastu (Foto: pixabay.sk)

Bez týchto „hlbokých úvah“ by bol však môj život oveľa nudnejší a cítila by som sa previnilo. Veľkou inšpiráciou sú pre mňa podobne zmýšľajúci ľudia, ktorí sa aj vďaka tejto skutočnosti stali našimi priateľmi. Na nezaplatenie je tiež podpora a spoluúčasť môjho manžela, ktorý sa na tento životný štýl dal spolu so mnou. Navzájom sa dopĺňame a inšpirujeme. Veľkú mieru optimizmu mi dodávajú mladí ľudia, ktorí zmýšľajú podobne – napr. organizujú akcie, počas ktorých s kamarátmi zbierajú odpadky a snažia sa osvetovo pôsobiť aj na svoje okolie. To ma napĺňa vierou, že sa nám tú našu planétu hádam predsa len podarí zachrániť.

Čo by ste našim čitateľom chceli povedať na záver?

Bola by som rada, keby som aspoň niekoľkých z nich inšpirovala k tomu, že urobia vo svojom každodennom prístupe k životu jednu-dve zmeny a povedia o tom aj svojim známym. Ak každý prispeje svojou troškou, snaha tých z nás, ktorí sa životné prostredie snažíme chrániť takpovediac do „roztrhania tela“, bude výrazne znásobená. Veľmi rada odpoviem na akékoľvek ďalšie otázky čitateľov, či už osobne, alebo prostredníctvom mailu a poradím, v čom budem vedieť.

Za rozhovor ďakujeme Eve Eddy, ktorá je absolventkou Prešovskej univerzity a momentálne na nej pôsobí ako odborná asistentka na Inštitúte anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty. V prípade otázok o danej  problematike ju neváhajte kontaktovať. Kontakt sa vám zobrazí po kliknutí SEM. Prvú a druhú časť rozhovoru nájdete TU, resp. TU.

Avatar

Dominik Cenkner

Čo by som vám o sebe prezradil? Milujem medicínske seriály. Ak práve nebudem vo svojom voľnom čase nejaký pozerať, určite budem na nejakom podujatí, ktoré organizuje Prešovská univerzita, aby som vás, študentov, informoval o všetkom dôležitom.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Instagram

Something is wrong.
Instagram token error.