Študent mediálnych štúdií, ktorý postavil Unipo Press na nohy. Nové logo, vlastná doména či stovky lajkov na sociálnych sieťach. Aj to má na svedomí šéfredaktor Unipo Pressu Pavol Kušnír. V nasledujúcom rozhovore si zaspomína na svoje mediálne začiatky a prezradí aj to, prečo si tak veľmi obľúbil komiks.
Čo ťa viedlo k štúdiu médií?
Je to taká celkom vtipná príhoda. Vždy som inklinoval viac k spoločenským vedám ako k prírodným. Hneď som vylúčil všetky veci, kde som musel riešiť matematické príklady alebo sa naučiť neviem koľko kostí po latinsky. Potom už vlastne ďalšia otázka smerovala k tomu, čo presne so spoločenskými vedami. Prihláška putovala na politické vedy, na politológiu a na mediálne štúdiá s tým, že som si povedal, že si vyberiem podľa toho, ako sa to nakoniec vykryštalizuje, ale prijali ma na obe. A to bolo to najhoršie, čo sa vlastne mohlo stať, aj keď v skutočnosti najlepšie. Ale musel som si zase vyberať. Už som mal naozaj nervy z toho, že som si nevedel vybrať, či tam alebo tam. Tak som sa rozhodol, že to nechám tak a idem do kina na film. A nebudem teraz spomínať, ktorý film, ale bola to celkom vtipná príhoda, lebo v tom filme jedna z postáv hrala vedúceho vydania v časopise a veľmi sa mi páčilo všetko, čo tam robil. Ako chodil a vyberal témy do lifestylového časopisu a veľa fotil. Povedal som si, že toto ma možno bude viac baviť, takže radšej sa vyberiem týmto smerom. A tak som vylúčil politické vedy, politológiu a išiel som na mediálne štúdiá.
Ako si spomínaš na svoje začiatky v Unipo Presse?
Matne, lebo v podstate som začínal v Rádiu Paf s tým, že zo mňa bude super moderátor a to sa mi vlastne nepodarilo. Mal som síce reláciu, kde som rozprával o filmoch a to ma veľmi bavilo, lebo som tomu rozumel a išlo to tak prirodzene. Ale nebol som v tom až tak doma. Potom som si vyskúšal Televíziu Mediálka, ale opäť som povedal, že ja nechcem byť redaktorom ani kameramanom, budem sa venovať blogu. To znamená, že som sa ťahal bližšie a bližšie k písaniu. Keď som sa dopočul, že vzniká časopis, tak som hneď po tejto možnosti skočil, pretože to, že sa môžem skryť za papier, je pre mňa asi najlepšie. Aj keď som na mediálnych štúdiách, najradšej sa prezentujem anonymne, takpovediac poloanonymne, že je tam uvedené iba moje meno pod textom. To, že som vedel, že vzniká časopis, ma naďalej viedlo k tomu písaniu.
V čom je práca šéfredaktora náročná?
Nie je to náročné, je to možno taký gate keeping, a to nielen v obsahu. To je asi také najťažšie, snažiť sa, aby tí ľudia boli stále motivovaní. Možno snažiť sa im nejako poskytovať ďalšie námety, čo by mohli urobiť, čo by sa mohlo zlepšiť, alebo stále prísť s niečím novým. Snažiť sa vytvoriť pre nich to, že dostanú prax alebo vytvoriť nový web, nové logo. Snažiť sa im zjednodušiť prácu, dať im návody, poznámky a takéto veci a všetko to držať pokope, lebo inak to nie je taká ťažká vec. Možno si to niekto predstavuje ako neustále kričanie na poradách. Nikdy som to nerobil, vždy som sa snažil vytvoriť nejaké naozaj dobré prostredie, aby všetci tí, ktorí tam sú, aby sa tam cítili dobre, aby som im nejako nezavadzal v ich tvorivej činnosti. Odkedy som šéfredaktorom, tak sa mi nestalo, že by som musel nejaký článok stopnúť, že bol vlastne zlý z hľadiska obsahu alebo niečoho. Najťažšie je to asi len v tom, držať to všetko pokope a snažiť sa informácie od jedného redaktora posunúť druhému, aby to ten tretí spracoval a ten štvrtý k tomu poslal fotky. To je asi to najťažšie.
Na našej stránke si čitatelia môžu o tebe prečítať, že si milovníkom komiksu. Prečo práve toto médium?
Je to v podstate najmladšie médium, ktoré ma chytilo, pretože filmy, seriály, knihy, im som sa venoval aj predtým. Celkovo mám rád popkultúru a médiá. Komiks asi preto, že je veľmi farebný. Znie to tak detinsky, ale naozaj sa mi na tom páči to, že je to ako pozerať film po nejakých stopnutých pasážach a poriadne si vychutnať každý ten obraz a môžem to rozanalyzovať. Páči sa mi objavenie toho nového média, ktoré možno väčšina ľudí považuje za úplne detské alebo možno primitívne. Ale mne sa na ňom páči práve to, že vďaka tej kombinácii obrazu a slova sa dá veľmi veľa povedať. Niekedy stačí napríklad ukázať na nejaký obrázok a človek v ňom nájde niekoľko symbolov, ktoré môže potom analyzovať, ku ktorým sa môže vrátiť. Alebo niekedy je len tmavý obrázok, ktorý symbolizuje zavreté oči nejakej postavy, a dajú sa tam len myšlienky. S vyjadrovaním v komikse sa dá veľmi pekne hrať a ten komiks má veľmi blízko k filmu alebo k seriálu, ak je to nejaká séria. A to je super, že dostávam každý mesiac časť nejakého ďalšieho svojho obľúbeného seriálu a môžem ho postupne takto čítať.
Čo ťa čaká v najbližšej dobe?
Nejaké obrovské plány nemám, len doštudovať v poslednom ročníku a zvládnuť úspešne diplomovku. A potom uvidíme, čo sa ďalšie bude nejako odvíjať od tých možností, ktoré máme teraz.
Komentovať