USA, 2025, réžia: Chloé Zhaová, scenár: Chloé Zhaová, Maggie O’Farrellová, hrajú: Jessie Buckleyová, Paul Mescal, Emily Watsonová, Joe Alwyn a ďalší, kamera: Łukasz Żal, hudba: Max Richter.
Vo filme, ktorého sa chytia masy, je nezvyčajné vidieť toľko veľkých celkov. Môže sa to zdať až rušivé. Oko diváka by prahlo po detaile a rýchlom prestrihu. Hľadí však na premyslenú kompozíciu vo veľkom celku. Znova a zas. Opakovane. Takmer stále. Až kým to divákovi nedocvakne.
Veď predsa, o kom je ten film? Čí syn je ten malý Hamnet? Nehovorí sa o nikom inom než o rodine Shakespearovcov. Sledujeme príbeh z rodiny muža divadla, ktorý vnímame dômyselným pohľadom scénografa. Čo izba, to scéna. Divák pred filmovým plátnom či obrazovkou zažíva nečakaný pocit, na ktorý vonkoncom nie je zvyknutý. Film pôsobiaci ako divadlo. Je to zámer a je to skvelé. Je to múdry princíp, ktorého sa Hamnet šikovne drží.
Oscarovej režisérke Chloé Zhaovej sa podaril jedinečný kúsok. Film sa nesnaží byť kópiou pôvodnej knihy z pera Maggie O’Farrellovej. Nanovo jedinečne a zároveň verne interpretuje príbeh silnej ženskej hrdinky Agnes, ktorú dokonalo stvárňuje Jessie Buckleyová. Agnes je inšpirujúco silná žena. Jej emócia a sila v divákovi zanecháva veľkú stopu. Vo svojej role je nezabudnuteľná. Nie raz človeku prebehne hlavou myšlienka, čo by dal za to mať takú matku, takú manželku, takú nezlomnú oporu v živote ako je ona. Agnes je pravdivá a uveriteľná. Nečudo, že ju práve tento týždeň ocenili Oscarom za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe!
A koniec koncov, hoci sa film nazýva podľa jej syna, popularitu naberá vďaka jej manželovi a jeho dielu, skutočnou hlavnou hrdinkou je práve ona. Film je príbehom ženy, ktorá miluje a cíti. Na pozadí osobných tragédií sa statočne vyrovnáva s osudom. Osobne rastie, keď sa jej podarí pochopiť umelca, svojho muža. Ten sa totiž s bolesťou vyrovnáva úplne inak…
Hamnet nie je ľahký film. Nie je to oblbovák, ľahká komédia či jednoduchá romanca. Je to film, ktorý diváka zasiahne. Či po poslednej scéne ostane ohlušujúce ticho alebo stekajúca slza, je jasné, že to bol film, ktorý ste chceli vidieť. Po dvoch hodinách sledovania divák nedokáže povedať „páči-nepáči“. To je slabá kategória pre hodnotenie. Celkom iste však môže byť rád, že si tento titul pozrel. Začína sa proces uvedomenia, spamätávania sa a pochopenia. Film v divákovi žije ešte dlho po poslednej scéne. Takých snímkov je dnes ako šafránu, a preto vám Hamneta vysoko odporúčame! 9,5/10
Komentovať