Dominik Krok je rodený Bardejovčan, ktorý hrá na pozícii ľavej spojky v hádzanárskom tíme Tatran Prešov, ale v minulosti pôsobil aj v MHC Edymax Bardejov. Medzi jeho záľuby patrí aj hokej a tenis. O jeho hádzanárskej kariére sa dočítate v našom rozhovore.
Čo ťa viedlo k hádzanej a ako dlho sa tomuto športu venuješ?
K hádzanej ma priviedla moja rodina, keďže ju hrali aj moji bratia a športu sa venovali aj moje sestry a rodičia. S týmto športom som začal, keď som bol v treťom ročníku na základnej škole a venujem sa mu už devätnásty rok, z toho už deväť rokov na profesionálnej úrovni.
Je hádzaná naozaj taký drsný šport, ako si ho mnohí predstavujú?
Jednoznačne áno, hádzaná veľmi bolí. Avšak aj napriek tomu je obľúbená a, popravde, pri každom športe sa vyskytne nejaké zranenie a modrina. 🙂
Skúšal si aj iné športy okrem hádzanej?
Áno, pravdaže. Skúsil som džudo, trvalo to presne jednu hodinu, potom som odišiel na WC a už som sa nikdy nevrátil. (smiech)
Čo zatiaľ považuješ za tvoj najväčší kariérny úspech?
Je ťažké povedať, ktorý z doposiaľ dosiahnutých úspechov je najväčší, pretože každý jeden považujem za nesmierne dôležitý v mojom športovom živote a som zaň veľmi vďačný.
Dokáže ťa láska k hádzanej uživiť?
Momentálne áno a dúfam, že mi bude ,,zdravíčko“ slúžiť aj naďalej, pretože podľa mňa je najdôležitejšie živiť sa tým, čo milujete, čo vás baví a posúva stále vpred.
Ak sa povie spojenie „najkrajší športový zážitok”, čo to v tebe evokuje? Spomínaš si na situáciu, na ktorú nikdy nezabudneš?
Za doposiaľ najkrajší športový zážitok považujem to, že som si mohol zahrať ako devätnásťročný proti najlepšiemu hráčovi na svete, ktorým je Nikola Karabatić, a keď mi bolo umožnené prvýkrát na seba obliecť dres Slovenska.
Prezraď, vykonávaš nejaký rituál pred každým zápasom?
Tých rituálov, ktoré robím pred zápasmi, je viac, no nechcem ich prezrádzať, ale jedným z nich je určite modlitba.
Venuješ sa popri hádzanej aj iným záľubám alebo na tie už nezostáva čas?
Počas sezóny na iné záľuby veľa času, žiaľ, nie je, ale keď máme dovolenky, tak si veľmi rád zahrám tenis, futbal alebo hokejbal, pri tom si stále oddýchnem.
Pociťuješ dostatočnú podporu od rodiny a priateľov?
Samozrejme! Rodina a priatelia sú mojimi najvernejšími fanúšikmi, veľmi oceňujem ich podporu a úprimnú radosť z mojich úspechov.
Nežiarli tvoja priateľka na húfy tvojich fanúšičiek?
To neviem, musíte sa opýtať jej. (smiech)
Vždy sa nájdu nejakí neprajníci, ako sa vyrovnávaš so závisťou?
Určite to nie je príjemné, ale snažím sa na to nemyslieť, nepozastavovať sa nad tým, robiť svoju prácu čo najlepšie a ísť si svojou cestou.
Máš v zásobe nejaké plány, ktoré chceš realizovať po skončení kariéry?
Takéto informácie si nechávam radšej pre seba. 🙂
Autorky článku: Alena Černáková, Martina Hricková
Komentovať