Keď som sledoval majstrovstvá sveta v hokeji, rozmýšľal som, že by som ich niekedy aj naživo navštívil. Toto prianie sa mi napokon splnilo tento rok. Hokejový šampionát sa v máji konal v dvoch krajinách severnej Európy, a to vo Švédsku a Dánsku. Slovenská reprezentácia hrala svoje zápasy v skupine A v hlavnom meste Švédska, Štokholme. Naživo som zažil výhru aj prehru nášho tímu. Rozhodne neľutujem, že som išiel.
Do Švédska sme cestovali letecky v sobotu 10. mája z poľského Krakova. Letel som prvýkrát v živote. Mal som veľký strach a počas cesty mi aj trochu nebolo dobre. Počas letu som sa nedokázal ani pozrieť z okna. Keď sme skoro po dvoch hodinách konečne pristáli na letisku Arlanda v Štokholme, bol som veľmi rád. Z letiska nás priamo na hlavnú železničnú stanicu vzal rýchlovlak Arlanda Express, v ktorom jazda trvala asi len 20 minút. Autobusom by to do centra mesta trvalo dlhšie – asi hodinu. Tak dlho sme ísť nechceli.
Prvý zápas, na ktorý sme mali vstupenky, sa odohrával deň po našom prílete. Do Avicii Areny sme sa z hotela zviezli metrom. Linka metra, ktorou sme šli, bola špecifická. Metro zvyčajne všade na svete jazdí v podzemí. To však na tejto jednej linke vo Švédsku neplatilo. Metrom som šiel dokonca aj po vysokom visutom moste, z ktorého bol pekný výhľad na neďalekú veľkú vodnú plochu a okolie.
Avicii Arena (bývalá Globe Arena) je pomenovaná po švédskom DJ-ovi a producentovi Timovi Berglingovi alebo Aviciim, ktorý sa v Štokholme narodil a začínal s tvorbou. Okolo roku 2014 bol Avicii synonymom pre populárnu hudbu. Tento DJ vytvoril množstvo známych piesní a vydal dva štúdiové albumy. Bohužiaľ, 21. apríla 2018 spáchal v Ománe samovraždu. Na jeho počesť bola aréna premenovaná v roku 2021 a súčasne sa jeho skladba Levels stala aj hymnou tohto hokejového podujatia.
Aréna má jedinečnú architektúru, zvonku vyzerá ako veľká biela guľa. Radí sa medzi dominanty Štokholmu. Zvnútra je aréna vo veľkej miere červená, vyzdobená štyrmi vysokými piliermi. Celková kapacita je 16 000 divákov.
Slovensko v prvom zápase, ktorý som videl naživo, vyhralo nad Slovinskom 3 : 1 po góloch Sebastiána Čederleho, Pavla Regendu a Michala Krištofa. Divácka kulisa a atmosféra v aréne však nebola ideálna, okolo seba sme videli množstvo voľných miest. Napriek vysokej kapacite arény prišlo len 3870 divákov. Domácich divákov, Švédov, by ste zrejme spočítali na oboch rukách…
Druhý zápas sa konal hneď ďalší deň popoludní. Slovensko v ňom s Rakúskom prehralo 3 : 2 po samostatných nájazdoch. Góly za Slovensko strelili v riadnom hracom čase Samuel Honzek a Matúš Sukeľ. V tomto zápase sa odohral aj pomerne diskutovaný moment. Rakúsky brankár David Kickert počas štvrtého samostatného nájazdu fauloval Michala Krištofa, ale rozhodcovia opakovanie nájazdu nenariadili. Áno, aj z pohľadu diváka na tribúne to vyzeralo ako faul. Tiež si myslím, že sa nájazd mal opakovať. Ani na tomto zápase sme príliš veľa divákov na tribúnach nevideli. Bolo ich však o trochu viac – 4375. Miestni diváci teda navštevovali hlavne zápasy domácej reprezentácie a o zvyšné sa, aj napriek organizácii v ich meste a krajine, veľmi nezaujímali.
Pri hokejovej aréne sa nachádzala aj fanzóna. Počas zápasov Švédska sa to tam rojilo žlto-modrými dresmi, inak nebola veľmi zaľudnená. Mohli ste si vyskúšať rôzne výzvy v stánkoch od reklamných partnerov podujatia či zakúpiť nejaký suvenír. Ja som si zo Štokholmu priniesol oficiálnu mikinu šampionátu, ktorá stála v prepočte asi 60 eur.
Keď sa práve nehral žiaden hokejový zápas, mali sme čas navštíviť pamiatky. Zvonka sme si obhliadli múzeum Nobelových cien, na ostrovčeku Djurgården sme si tiež len zvonku obzreli múzeum skupiny ABBA. Z neho sme sa späť zviezli loďou, ktorá okrem električiek, metra a autobusov tiež patrila pod štokholmskú mestskú hromadnú dopravu.
Švédsko je konštitučná monarchia, hlavou štátu je 79-ročný kráľ Karol XVI. Gustáv.
Jeho a kráľovskú rodinu sa nám počas pobytu vo Švédsku nepodarilo vidieť. Videli sme ale jeho sídlo – kráľovský palác. Navštívili sme ho presne vtedy, keď sa menila kráľovská stráž. Jej sme nechtiac pri prechádzaní okolo vošli do cesty. Turisti, ktorí stáli neďaleko si túto stráž aj natáčali, takže sme im asi svojou prítomnosťou pokazili videá…
Pri prechádzke Štokholmom môžete všade navôkol vidieť cyklistov. Premávajú sa nielen po množstve vybudovaných cyklistických chodníkov, ale aj priamo po ceste. Cyklisti tu majú na ceste od vodičov dokonca až taký rešpekt, že na semafore stoja v strede cesty pred autom.
Typickou črtou miestnych obyvateľov sú blonďavé vlasy, takých som tu stretol naozaj veľa. Vďaka blízkosti vody môžete po meste všade vidieť lietať biele čajky, ktoré na seba upozornia aj škriekaním.
Vo Švédsku žije viacero národností a je multikultúrnou spoločnosťou. V uliciach Štokholmu sme videli aj ľudí tmavej pleti či ženy v arabských burkách. Počas pracovného dňa cestovala metrom aj skupinka malých detí z materskej školy s dvomi učiteľkami. Aj táto skupina bola multikultúrna. Táto otvorenosť voči iným národom ma veľmi zaujala.
Späť sme odlietali v utorok 14. mája. Spiatočná cesta lietadlom už lepšia, ako tá prvá. Vedel som totiž už viac-menej, čo od letu môžem očakávať.
Štokholm je veľké mesto plné rôznych národností, cyklistov a zaujímavých pamiatok. Hokejová aréna je veľkolepá a hokej sa v nej sleduje dobre. Som veľmi rád, že som toto švédske mesto mohol navštíviť.
Kto vie, možno sa do Štokholmu vrátim ešte raz, niekedy…
Komentovať