V nedeľné popoludnie som sa rozhodol vypnúť od mobilu, počítača a seminárnych prác, a vybral som sa do prírody. Keď som vošiel do lesa, pohltila ma vôňa jesenných hríbov, ktoré mám veľmi rád. Vyraziť v tomto období do lesa je podľa mňa pre študentov veľmi dobrý nápad. Semester je v plnom prúde a na nás sa valia rôzne zadania a seminárne práce. Termíny sú neúprosné, a tak nájsť si chvíľu na prechádzku lesom znie síce ako otrepané klišé, ale naozaj zaberá. Presvedčili ma o tom aj ľudia, ktorých som v lese stretol. Síce sa vracali s poloprázdnymi košíkmi, ale zato mi potvrdili, že im les dobil baterky. Paradox nie? Chôdza nás zvykne unaviť, ale ak sa vyberieme na miesta, kde sa cítime príjemne, v taktom to prípade má chôdza priaznivé účinky.
Ak sa pýtate, aké hríby v tomto čase môžeme najčastejšie nájsť v lese, sú to podpňovky – veľmi chutné huby, ktoré si ja najviac vychutnám v praženici. Nenašiel som ich síce veľa, ale aj napriek tomu pobyt v prírode mi dal mnoho.
Foto: Samuel Kucharik
Okrem iného som natrafil aj na dubáky či muchotrávky. Tie si síce neberiem domov, ale poslúžili aspoň ako pekný objekt na fotku. Videl som aj salamandru škvrnitú – jednoduchý obojživelník, no predsa dokáže upútať.
Aj my, mladí ľudia, si niekedy potrebujeme oddýchnuť od kolobehu dní. Sme vyčerpaní, a aj keď chceme v štúdiu podať čo najlepšie výsledky, sme často znechutení. Faktorov môže byť mnoho. Jesenné počasie býva pre niekoho časom spoločenskej únavy či úzkosti. Ja som sa dnes presvedčil o tom, že uhol pohľadu na jeseň môže byť rozhodujúci. Ak budeme vnímať iba nepriaznivé počasie, môže sa nám stať, že prehliadneme ostatné – vzťahy, ktoré sa dajú budovať v každom počasí.
Samuel Kucharik
Komentovať