Slovenský raj je jedna z najkrajších a najnavštevovanejších prírodných oblastí na východe Slovensku. Nachádza sa v blízkosti Spišskej Novej Vsi a je známa svojimi malebnými roklinami, tiesňavami, vodopádmi a, samozrejme, legendárnymi rebríkmi, ktoré váš adrenalín dvíhajú do výšin.
Ráno sme zbalili batoh a vyrazili smer Slovenský raj, konkrétne do rokliny Piecky. Už na začiatku nás čakala taká malá výzva – šli sme proti prúdu potoka, čo znie poeticky, ale ak nemáte Gore-Tex, znamená to mokré topánky hneď v prvej polhodine.
Cesta bola zatiaľ celkom pokojná, no potom to prišlo – veľký rebrík. Nie len tak hocijaký, ale ten najväčší, aký v Slovenskom raji nájdete. Ak máte problém s výškami, v tejto chvíli by ste sa mali vážne zamyslieť, či vám naozaj stojí za to riskovať panický záchvat niekde v polovici kamennej steny.
Náš kamarát Peťo si to zjavne neuvedomil. Ešte predtým, než sme stihli vysloviť motivačné reči, mu zahmlilo pred očami a nohy sa mu zmenili na želatinu. Úprimne, už sme boli dohodnutí, že ho tam dole necháme s keksom a s pokynmi: „Počkaj nás, my sa po teba vrátime… možno.“
Ako sme sa hore motali a čakali, čo bude s Peťom, predbehla nás skupinka Poliakov. S ľahkosťou kamzíkov zdolávali rebríky a mizli v diaľke. My sme sa teda vydali ďalej, už po menej infarktových rebríkoch a kamenných stupňoch.
A vtedy sa to stalo! Ako sme dobiehali poľskú skupinku, za nami sa rozbehol Peťo! Vraj si to „rozmyslel“ a že to „dá“. A dal! Poľská výprava mu spontánne zatlieskala. Jeden sa na mňa obrátil a spýtal sa ma:
– „Udało się?“
A ja, hrdá Slovenka, som pohotovo odpovedala:
– „Tak, udało!“
Na vrchole som bola síce nadšená, ale hneď mi v hlave naskočila tá najhoršia myšlienka – „Čo keby predsa len spadol?“ Za nami už nikto nešiel a v takej situácii byť sám, to nie je žiadna sranda. Takže ponaučenie? Nikdy nechoďte na turistiku sami a neprekonávajte strach osamote! Nie každý príbeh má šťastný koniec.
Po necelej hodine sme sa dostali na lúku, kde sme si konečne dali desiatu a oddýchli. Cesta späť už bola pokojná… až na jednu nečakanú divokú návštevu. Stretli sme líšku. Nebála sa nás ani trochu, naopak, pozerala na nás len tak. Síce roztomilo, ale trochu nás mrazilo pri pomyslení na besnotu. Našťastie, po krátkom očnom súboji sme každý šli vlastnou cestou.
A aby tento deň nemal len adrenalínový, ale aj gurmánsky záver, v Spišskej Novej Vsi sme sa zastavili na ten najlepší burger široko-ďaleko. Nechcem robiť reklamu, ale ak už budete tam, zastavte sa v reštaurácii Burger a Pivo. Bez toho tá Spišská ani nestojí za slovo!
Takže zhrnutie? V Slovenskom raji si otestujete kondičku, odvahu a poľštinu. A ak to všetko prežijete, odmena v podobe poriadneho burgra vás neminie.
Komentovať