Kultúra Literatúra

Kníhkupkyňa z Berlína opisuje cestu za slobodou, ktorá je často zdĺhavá a tŕnistá

Ľúbostný list literatúre, slobode a ľudskosti. - History Today (Foto: Ivana Šaffová)

Boj o prežitie, chýbajúci pocit bezpečia, druhá svetová vojna. Všade vládol chaos a utrpenie. Všetci boli v ohrození, najmä tí, ktorí sa vymykali predstave mocnejších. To bol prípad aj Françoise Frenkel – Poľke so židovským pôvodom, ktorá si v Berlíne spolu so svojim manželom otvorila francúzske kníhkupectvo.

Bolo plné klasických kníh francúzskych autorov, novín, časopisov. Tešilo sa stálej klientele i novým zákazníkom. Hostilo významné osobnosti, objavilo sa aj v literárnom diele. Pre autorku knihy znamenalo jej kníhkupectvo všetko na svete. Bol to akýsi únik z reality a každodenná radosť. Až kým neprišli vojnové roky.

„Kníhkupectvo je pre nás jediným miestom, kde si môže náš duch odpočinúť. Nachádzame tu zabudnutie a vzpruhu, voľne dýchame. Potrebujeme ho viac než kedykoľvek predtým.“

Pre narastajúce rasové zákony a antisemitizmus bola nútená opustiť Berlín. Dostala sa do Francúzska, kde sa jej podarilo ako-tak prežívať a ukrývať sa pred režimom. Napokon sa jej cesta skončila vo Francúzsku na švajčiarskych hraniciach. Ďalej príbeh nepokračuje. Počas neho sa ale stretáva s rôznymi ľuďmi a získava cenných ochrancov a spojencov. Vďačnosť sa strieda s pocitom úzkosti a obavy o rodinu. Nevedela a nepočula o nej nič.

„Vlastne ani neviem, koľko som mala rokov, keď sa vo mne zrodilo poslanie kníhkupkyne. Už ako celkom malá som dokázala stráviť celé hodiny listovaním v obrázkovej knižke alebo v nejakom hrubom ilustrovanom zväzku.“

Autobiografický román Kníhkupkyňa z Berlína je pozoruhodným dôkazom toho, čo sa dialo vo vojnových rokoch. Čitateľ si vďaka autorkinmu rozprávaniu dokáže predstaviť, čo prežívala. Dennodenne sa báť o svoj život. Nájdu ju? Nenájdu? Chytia? Odvedú? Nebolo sa kam uchýliť. Preto bola prítomnosť jej priateľov veľmi dôležitá. Držala ju nad vodou. Takisto ako predstava pokojného života.

Šťastné konce a dobrí ľudia stále existujú

„Ďakujeme, že ste si kúpili túto knižku, lebo myšlienky ožívajú vtedy, keď ich čítame.“ Poďakovanie, ktoré vás privíta v úvode knihy. Myslím, že dokonale vystihuje podstatu celého príbehu. Po prečítaní Kníhkupkyne z Berlína sa vám naskytne toľko myšlienok, že nebudete vedieť, čo s nimi. Myšlienky na život autorky. Na nezlomnú vôľu prežiť. Na strach. Na túžbu byť slobodná a nevzdávať sa.

„Povinnosťou tých, ktorí prežili, je podať svedectvo, aby sa nezabudlo na mŕtvych a aby temná oddanosť nezostala nepoznaná.“

Patrick Modiamo – človek, ktorý objavil túto knihu. Vyšla v roku 1945 v Ženeve pod názvom Nemať kde hlavu skloniť. Môžeme byť hrdí na to, že sa našla. Poskytla nám ďalšie rozprávanie o dobe, ktorá bola pre všetkých ťažká. Dúfajme, že sa už nezopakuje. Kníhkupkyňa z Berlína v sebe nesie odkaz. Zdolávajte prekážky a neprestávajte dúfať, že všetko sa skončí dobre. Pretože ak sa to dobre neskončilo, ešte to nie je koniec.

Knižná recenzia vyšla v spolupráci s kníhkupectvom Artforum Prešov.

Avatar

Ivana Šaffová

Milá a večne usmievavá študentka Turizmu, hotelierstva a kúpeľníctva, ktorá zbožňuje dlhé rozhovory pri kávičke, písanie a prechádzky v prírode. Najradšej relaxuje pri dobrej knihe či filme. Je otvorená novým príležitostiam a všetko robí naplno a najlepšie ako vie. Deň čo deň sa snaží byť stále lepším človekom.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Instagram

Something is wrong.
Instagram token error.