Slovenské cesty sú jedinečné miesto, kde sa miešajú kultúra, temperament, agresivita a občas aj nevedomosť a nepozornosť. Každý vodič má svoj štýl, svoje tempo a svoje osobité chápanie pravidiel cestnej premávky. Ale to, čo predvádzajú niektorí naši vodiči, by si zaslúžilo potrestať.
Záchranárska ulička
Jednoduchý koncept, ktorého realizáciu tvorí stále viac vodičov, no samozrejmosťou by sme to nazvať nemohli. Slováci často v ranných a popoludňajších dopravných zápchach túto uličku nevytvárajú a autá sú naskladané všelijako. Navyše vám za ňu hrozí aj pomerne vysoká pokuta. Pritom ide o veľmi jednoduchú vec. Ak máme dva súbežne pruhy stačí ak sa auta postavia ku krajnici a voilà, záchranárska ulička je na svete. Väčší chaos môže nastať ak máme 3 a viac pruhov. Vtedy vodiči často zmätkujú a nevedia kam sa postaviť. Je to opäť veľmi jednoduché. Ulička sa tvorí medzi dvomi pruhmi, ktoré sú najviac vľavo. Vozidlá v krajnom ľavom pruhu uhýbajú doľava, vozidlá v ostatných pruhoch uhýbajú doprava. A keď už sa náhodou záchranársku uličku podarí vytvoriť, tak sa nájde nejaký génius, ktorý ju zneužije. Za to mu hrozí pokuta do výšky 300€.
Pravidlo zipsu
Ďalší pokus zaviesť do chaosu trochu poriadku. Čím viac áut na ceste, tým dôležitejšie je toto pravidlo. No pre niektorých vodičov je zips cudzí pojem. Niektorí vodiči toto pravidlo absolútne nerešpektujú a ani za nič vás nepustia a dokonca vás vytrúbia. Myslia si, že sa chcete predbehnúť, no vy len chcete docieliť plynulosť premávky. Vždy keď stretnem takého vodiča, začína to vo mne vrieť a začínam byť dosť agresívny. No aj tu sa karta začína obracať. Našťastie sa už s takými vodičmi stretávam zriedka a som za to rád, že aspoň niečo sme sa už ako-tak naučili používať.
Jazda na červenú
Len „rýchla oranžová“. Toto slovné spojenie presne vystihuje veľké množstvo vodičov. V poslednej dobe som si všimol, že takýchto vodičov u nás stále pribúda. Ja sa s tým stýkam prakticky každý deň hneď niekoľkokrát. Svetelná signalizácia je pre niektorých len farebné divadlo. Oranžová pre nich znamená zrýchliť. Červená? To je taká tmavšia oranžová a idú na ňu tiež. Tento prístup k jazde na semaforoch je bežný najmä ráno, keď sa všetci ponáhľajú do práce, alebo večer, keď sa každý ponáhľa domov. Nie je lepšie na červenú zastaviť, postáť minútku a pokračovať ďalej? Pretože ak spôsobíte nehodu, tak si dobu neskrátite, ba naopak predĺžite o niekoľko hodín a navyše budete riešiť omnoho viac problémov ako by ste chceli. Preto si myslím, že je viac ako vhodné zastaviť na červenej a počkať.
Hmla a svetlá
Tento nešvár slovenských vodičov môžeme pozorovať na našich cestách zväčša za skorých, hmlistých, jesenných rán alebo za hustého dažďa. Ide o špecifickú situáciu, keď automatické svetlá áut vyhodnotia, že je vonku dostatok svetla a nechajú zapnuté len denné LED svietenie, no nevedia, že je znížená viditeľnosť. Mnohí vodiči takto jazdia a neuvedomujú si, že ohrozujú seba a ostatných vodičov, pretože im v tomto režime nesvietia zadné svetlá. Preto je vždy dobré a hlavne správne prepnúť manuálne na klasické, stretávacie svetlá. Ďalším extrémom je používanie zadných hmloviek. Tie Slováci nevedia používať. Ak ide za vami auto, vypnite prosím tú zadnú hmlovku, pretože oslňujete vodiča za vami. Mnohí vodiči zabudnú, že ju majú zapnutú a uvedomia si to až keď na nich blikáte. Ale vždy je to lepšie, ako keby vám svetlá nesvietia vôbec a vy nie ste v hmle a hustom daždi viditeľní.
Parkoviská a prednosť sprava
Parkoviská pred obchodnými centrami sú doslova bojiskom. Niektorí vodiči si tam myslia, že pravidlo o prednosti sprava neexistuje: „Veď som na hlavnej, ty kde sa pcháš!“ S touto vetou sa stretávam pomerne často, keď si tú prednosť nasilu vyžiadam. Väčšinou bývam vytrúbený a vodiči veľmi radi stiahnu okno a chcú mi vynadať. Lenže majú smolu, pretože ja ich predbehnem a k slovu ich ani nepustím a vynadané dostanú práve oni. Niektorí si to uvedomia, no niektorí sú úplne hlúpi a nepochopia to. Nad takými len mávnete rukou a snažíte sa upokojiť.
Bezpečná vzdialenosť
Ak je na slovenských cestách niečo naozaj raritné, tak je to dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti. Vodič, ktorý si udržuje odstup, sa často stáva terčom takzvaných „lepičov“. Títo vodiči sú veľmi nebezpeční pretože nevidia, čo sa deje pred vašim autom a keď náhodou prudko zabrzdíte, tak „lepiča“ nájdete v svojom kufri. A to zažiť nechcete. Preto je dobré, ak natrafíte na takého vodiča, bliknúť mu výstražnými svetlami. Niektorí to pochopia a zrazu si držia bezpečnú vzdialenosť, no nájdu sa aj takí, ktorí to nepochopia. V takom prípade je dobré bliknúť ešte raz, a keď to nepochopí ani vtedy, tak treba jemne ťuknúť do brzdy. To by ho už malo prebrať. Ak ani po tomto nereaguje a lepí sa stále, na prvom prehľadnom úseku sa nechajte predbehnúť a budete mať od neho pokoj.
Pomalí vodiči
Keď sa na deväťdesiatke, kde sa nedá predbiehať objaví vodič, ktorý ide päťdesiatkou, spustí sa domino efekt. Začne sa tvoriť kolóna, nervozita narastá a skôr či neskôr niekto spraví unáhlený manéver, ktorý nemusí skončiť dobre. Paradoxne, prekročenie rýchlosti nie je tak častým dôvodom nehôd ako práve títo „pomalí jazdci“, ktorí ignorujú plynulosť premávky. Ísť pomaly môže byť bezpečné, ale len vtedy, ak ste na to sami – nie, keď za sebou ťaháte kilometrovú kolónu. Ak sa bojíte jazdiť, tak na cestu nevychádzajte alebo si zaplaťte kondičné jazdy v autoškole a zdokonaľte svoje šoférske zručnosti. Len prosím nejazdite 50km/h na deväťdesiatke. To je to najhoršie čo môžete urobiť.
Všetky tieto situácie robia zo slovenských vodičov svojráznu skupinu. Na jednej strane si musíme priznať, že z roka na rok sa mnohé zlepšuje. Technológie, pokuty a osveta robia svoje. Ale na druhej strane je naša nátura stále akási rebelská.
Takže, milí vodiči, zamyslime sa. Naozaj stojí za to riskovať zdravie a pokutu kvôli pár sekundám ušetreného času? Naozaj je také ťažké zapnúť svetlá, dodržať odstup alebo dať prednosť? Ak si každý vezme aspoň trochu zodpovednosti, slovenské cesty môžu byť bezpečnejším miestom. A k tomu nepotrebujeme ani zázraky, stačí obyčajný zdravý rozum.
Šťastnú a hlavne bezpečnú cestu. Lebo na slovenských cestách niekedy netreba byť len vodičom, ale aj trošku jasnovidcom. 🚗
Komentovať