Marek Zeleňák, rodák z Nitry, má 31 rokov a už takmer 10 rokov sa venuje fotografii. Špecializuje sa na fotografovanie krajiny a mestských scenérií, no jeho ambície siahajú ďalej. Jeho snom je vydať knihu plnú autorských fotografií. V budúcnosti plánuje rozšíriť svoju tvorbu o portrétnu fotografiu a rôzne tematické fotenia, či už v exteriéri alebo v štúdiu. Napriek tomu, že momentálne má plné ruky práce s inými projektmi, stále si nájde čas na fotenie párov a svadieb, ktoré obzvlášť rád zachytáva v exteriéri.
Aký moment Vás priviedol k fotografovaniu?
Vyslovene nejaký zlomový a presný moment si nepamätám, ale bolo viacero podnetov, ktoré pribúdali postupne. Doma sme mali starý fotoaparát na film a fotky, ktoré sa museli vyvolávať. Pamätám si z rozprávania rodičov, že som ho mal neustále v rukách a vždy, keď sme išli na výlet, tak som s nim začal fotiť. Neskôr som chcel na pamiatku mať fotky z výletov a tak sme s ocinom navštevovali veľa hradov a stále sme niekde chodili. V 9. ročníku som dostal prvý obyčajný fotoaparát. Po strednej škole som si zaobstaral už aj niečo viac k tomu, ako sú napríklad objektívy, statívy, kameru, svetlá, clony a podobne. Vtedy sa to začalo rozbiehať oveľa viac, chodil som na výlety sám alebo s partiou. Začal som fotiť ľudí, na kameru sme ešte v skúšobni natáčali hudobnú kapelu, ktorú sme mali s kamarátmi, a dostalo ma to až do dnešného stavu.
Ako by ste opísali Váš fotografický štýl?
Zo začiatku, keď som len začínal som fotil kadečo, no rokmi som si vypracoval, verím v to, nejaký môj štýl fotenia. Približne pred 6-7 rokmi som sa zameriaval na ročné obdobia alebo presné konkrétne časy v dňoch, ako je zlatá či modrá hodinka, západy slnka, večerné či nočné zábery alebo samozrejme malebná jeseň, kvitnúca jar, to obdobie si fakt vychutnávam.
Čo Vás najviac priťahuje na fotení krajín a miest?
Na mestách ma odjakživa priťahuje samotný pulz či ruch. Mám veľmi rád veľké mestá, kde to žije. Páči sa mi po nich túlať a zachytávať život, rôzne momentky, situácie a jasné, že aj ich krásu pamiatok. Na krajine alebo teda v prírode ma priťahujú scenérie ročných období alebo rôzne časy dňa: či je sneh, hmla, dážď alebo všetko zaliate slnkom. V poslednej dobe najčastejšie fotím sychravé a daždivé pochmúrne počasie a to obzvlášť v mestách.
Ktoré miesto Vás najviac ovplyvnilo ako fotografa?
Jednoznačne najvýraznejšie ma ovplyvnila Budapešť. To mesto je moja obrovská srdcovka, vždy sa tam pravidelne vraciam, dokonca mám ju len necelú hodinu a pol autom, takže som tam fakt často. Vždy je tam čo fotiť, či už krásne historické budovy, rušné mesto, električky, mosty. Zaujala ma predovšetkým nádhernými výhľadmi na mesto cez deň a obzvlášť večer, keď sa všetko rozsvieti a pamiatky začnú žiariť. Mohol by som takto pokračovať ďalej. Mám množstvo skvelých spomienok na mesto a zažil som ho v každom ročnom období nie jedenkrát. Presne takýmto spôsobom mám vo veľkej obľube Viedeň a Bratislavu, ktoré mám tiež autom len kúsok, no Budapešť je stále na prvom mieste. Musím spomenúť Berlín a jeho extrémnu rozmanitosť. Mesto ma uchvátilo totálne od prvého dňa, keď som tam bol približne pred rokom a potom ešte na jar v tomto roku. Verím, že sa tam čoskoro vrátim opäť.
Aký je Váš kreatívny proces pri vyberaní miesta, uhla celkovo pri fotografovaní?
Za tie roky som si vyslovene odsledoval počasie a oblohu v každom ročnom období. Či už fotím mestá alebo krajinky alebo taktiež ľudí. Pred každým fotením sledujem aktuálne predpovede počasia, živý radar a satelitné snímky oblačností, zrážok, aby som vedel, približne v akom stave bude obloha. Stav počasia zohráva u mňa veľkú rolu pred plánovaním každého výletu, fotenia. Veľmi často si aj prečesávam Google mapy a Street View, kde som si našiel takýmto spôsobom dopredu ešte z domu rôzne miesta a výhľady, ktoré si postupne značím do mapy.
Ktorú krajinu či miesto ešte nemáte na fotkách, ale snívate o jeho zachytení?
Mne sa najviac páči Európa samotná. Mám nejaké krajiny či miesta aj v Ázii alebo za Atlantikom, ale proste Európa ma chytá najviac. Môj sen je obehať Španielsko, Portugalsko, Írsko a zo severu celé Pobaltie – Litva, Estónsko, Lotyšsko, – Fínsko, Dánsko a Švédsko. V týchto krajinách som ešte veru nebol, no čaká ma Pobaltie a Dánsko na nasledujúci rok 2025, takže uvidíme, či to klapne. Z Ázie ma láka napríklad Japonsko, India a Pakistan, a z krajín za Atlantikom určite Argentína kvôli Patagónii a neskutočnej prírode. Pekné to je všade svojim spôsobom, záleží, kto sa ako na to pozerá.
Čo Vám cestovanie a fotografovanie prinieslo do osobného života?
Zmenilo to vo mne, že sa už nebojím chodiť na miesta, kde to nepoznám, kde som ešte nebol. Stále ma to viac a viac ťahá preč. Neustále si plánujem nejaké fotovýlety a podobné veci. Vždy sa vytešujem na nejakú danú sezónu, ktorá sa blíži a samozrejme som otvorený čomukoľvek. Nemám problém dať sa do reči spontánne s ľuďmi, či už sa prihovorí niekto mne alebo naopak. Vždy chcem spoznať dané mesto či krajinu už keď som tam. Takže, neodsudzujem nič, nemám žiadne predsudky, práveže vždy chcem všetkému dať šancu kdekoľvek.
Čo by ste poradili začínajúcim fotografom, ktorí sa chcú venovať cestovateľskej fotografii?
Nech objavia to, čo ich začne baviť, keď si povedia, že toto je to, čo chcem. Toto je to, čo ma napĺňa a robí šťastným. Každý to má iné a čaro sa nachádza vo všetkom. Ja som to svoje našiel v tých vyššie spomenutých veciach a nepoľavuje to vôbec, práve naopak. Som za to veľmi vďačný, že mám možnosť veľa obehovať a spoznávať krásne miesta a aj vracať sa na tie, kde ma to proste neprestane baviť.
Rozhovor je autorizovaný.
Komentovať