Kultúra Literatúra

Margaréta biela v sebe nesie hlboké posolstvo

Príbeh o prežití hrôz koncentračného tábora (Foto: Ivana Šaffová)

Malá, tenká, na pohľad možno obyčajná kniha. Keď sa však pozriete lepšie, pochopíte. Ukrýva v sebe silný príbeh. Výpoveď ženy, ktorá musela vyrastať a dospievať v strachu, bolesti a pred zrakom smrti. Helena Weinwurmová sa však nevzdala. O svoj príbeh sa rozhodla podeliť.

Mala šestnásť rokov (tesne pred svojimi sedemnástymi narodeninami), keď sa ocitla v druhom slovenskom transporte mladých žien a dievčat do koncentračného tábora. Presne 703 nádejných životov, ktoré mali onedlho vyhasnúť. Je neuveriteľné, že Helena dokázala prežiť. Bola mladá a neskúsená. Pretĺkala sa životom v Osvienčime ako len mohla. Jedinou oporou jej bola sestra a teta, ktoré sa tam taktiež ocitli.

„Každý z nás nejaký je. Nerozumiem, prečo sme schopní ubližovať jeden druhému len pre jeho inakosť. Len preto, že je niekto iného vierovyznania, národnosti alebo inej farby pleti. Je to veľká krivda na človeku.“

Pri niektorých Heleniných spomienkach budete mať zimomriavky. Podrobne opisuje celý svoj príbeh. Všetko, čo zažívala pred, počas a po deportácii, ako bojovala s každým dňom stráveným v nevedomosti, či sa vôbec dožije ďalšieho rána. Ako „pomáhala“ stavať ďalší vyhladzovací tábor. Ako sa musela prispôsobiť len preto, aby vydržala.

„Mrzí ma, že sme dovolili, aby to zašlo až tak ďaleko. V koncentračnom tábore mi zabili rodičov a všetkých bratov.“

Je dôležité, aby sa o téme holokaustu naďalej rozprávalo

Aj napriek tomu, že sa kniha týka ťažkej témy, je napísaná pútavo. Zaujímavé je, že príbeh doplňuje rozprávanie Heleninej priateľky a synov, ktorí si spomínajú na detstvo s matkou, na mladosť, dospievanie, na dosiahnutie konečného cieľa – slobody. Dodáva príbehu autenticitu, čitateľ si dokáže lepšie predstaviť to, čo všetci prežívali. Najskôr Helenine ťažké časy v lágri, neskôr nespravodlivosť a šikanovanie počas režimu. Napokon sa ale dočkala šťastného konca. Našla si v živote radosť, pre ktorú mala chuť žiť. Akú? To čitateľ už zistí sám.

„Rozhodla som sa hovoriť o tom, čo som prežila, hoci moje spomienky sú veľmi bolestivé. Sú medzi nami aj takí, ktorí ich v sebe navždy zavreli, lebo o nich nemali silu rozprávať. Považujem za svoju povinnosť podávať svedectvo ďalším generáciám.“

Helena Weinwurmová zomrela v roku 2015. Zvládla toho naozaj veľa. Niekoho by to zlomilo, no ju nie. Ešte dlho po vojne sa vyrovnávala s tým, čo prežila. Napokon sa cez to preniesla, no nezabudla. Nikdy. Jej najväčším prianím bolo, aby  svoje posolstvo odovzdávala ďalej, dokonca aj po smrti. Vďaka tejto knihe sa to podarilo. Je to akýsi pomyselný odkaz, aby sa už nikdy nezopakovalo to, čo pred rokmi, a aby už nikto nezažíval to, čo Helena a mnohí ďalší.

„Verím, že mi bolo súdené prežiť, aby som svoj príbeh mohla odovzdať druhým. Ostala som Židovka a som na to hrdá.“

Knižná recenzia vyšla v spolupráci s kníhkupectvom Artforum Prešov.

Avatar

Ivana Šaffová

Milá a večne usmievavá študentka Turizmu, hotelierstva a kúpeľníctva, ktorá zbožňuje dlhé rozhovory pri kávičke, písanie a prechádzky v prírode. Najradšej relaxuje pri dobrej knihe či filme. Je otvorená novým príležitostiam a všetko robí naplno a najlepšie ako vie. Deň čo deň sa snaží byť stále lepším človekom.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Instagram

Something is wrong.
Instagram token error.