Prvýkrát som Nórsko navštívila v januári 2023, keď som sa tam po prerušení štúdia rozhodla prísť pracovať na šesť mesiacov. Vtedy som si myslela, že to bude jednorazová skúsenosť, no opak bol pravdou. Začalo leto 2025 a ja sa opäť nachádzam v malom nórskom meste, ktoré sa už po tretíkrát stalo na pár mesiacov mojím domovom. Prečo práve Nórsko? Jednoducho ma vždy fascinovalo. Nielen svojou neuveriteľnou prírodou, ale aj istou uzavretosťou voči zvyšku Európy. Časom som zistila, že to nie je len o vzdialenosti na mape, ale najmä o mentalite a spôsobe života, ktorý sa od toho nášho v mnohom líši.
Tak ako minulé roky, tak aj tento pracujem vo väčšom rodinnom hoteli Storefjell. Ten sa nachádza tridsať minút jazdy od mesta Gol, v ktorom žijem, a cesta tam mi veľmi pripomína prechod cez Branisko. Členov rodiny, ktorá vlastní hotel, stretávam každý deň v práci. Keďže všetci pracujú v hoteli, či už ako robotníci alebo šoféri, trvalo mi celé tri týždne, kým som pochopila, že sú zároveň aj majiteľmi. To je aj hlavný dôvod, prečo sa sem opakovane vraciam. Majitelia nás berú ako rovnocenných partnerov a veľmi si vážia každého zamestnanca, ktorý pomáha udržiavať chod hotela. Mám za sebou už niekoľko skúseností s prácou v zahraničí, no nikde som sa necítila tak príjemne ako práve tu. Aj keď tu žijem v skromnejších podmienkach ako doma a pri pohľade na cenu 18 € za 1,4 kg kuracieho mäsa často prehodnocujem, či sa nestáť vegetariánkou, som stále vďačná, že mám miesto, kde sa môžem kedykoľvek vrátiť.
Čo ma na Nórsku najviac fascinuje?
Pokoj. Doma vediem často uponáhľaný život a veľa veci riešim v strese alebo časovom zhone. Nórsko ma naučilo, ako spomaliť a život viac žiť, než len prežívať.
Dôvera. Stretávam sa s ňou na každom kroku – v práci, kde mi manažéri nikdy nestáli za chrbtom, ale dali mi priestor a verili, že si svoju úlohu splním. Aj v bežnom živote, kde sa nebojím nechať odomknuté auto, pretože viem, že to nikto nezneužije.
Príroda. To, že sa Nórsko vyníma najmä krásou prírody, je všeobecne známe, ale až pobytom tu som pochopila, že krása nie je samozrejmosťou. Je výsledkom toho, ako si ju ľudia vážia a chránia. Nóri sa prispôsobujú prírode, nie príroda im.
Rovnosť. Či je niekto robotník, predavač, vodič, podnikateľ alebo manažér, nikdy som necítila, že by sa tu ľudia na seba pozerali zhora. Každá práca je tu vnímaná ako rovnako dôležitá a málokto má potrebu predvádzať sa tým, čo robí alebo vlastní.
V čom ma prekvapilo?
17. máj. Deň, keď sa všetci oblečú do národných krojov a v sprievodoch po meste oslavujú svoju krajinu, tradície a slobodu. Pre mňa to bol jeden z najzaujímavejších zážitkov, počas ktorého som naozaj pochopila, akú hrdosť a lásku prechovávajú Nóri k svojej vlasti.
Šoférovanie. Precestovala som značnú časť krajiny a ako vodičku ma nikdy neprestane fascinovať ich trpezlivosť za volantom. Zastavia na každom priechode pre chodcov v meste, pomalšie autá ustúpia na krajnicu, aby pustili tie za sebou a ukážkovo dodržujú rýchlostné limity (čo bude dôsledkom vysokých pokút). Stále ma udivuje fakt, že som počas celého pobytu videla auto obehnúť len raz.
Alkohol. Čo ma naozaj nemilo prekvapilo, je, že alkohol tu predstavuje veľký spoločenský problém. Napriek prísnym pravidlám a vysokým cenám mnohí pijú bez miery a doslova všetko. O Slovákoch sa hovorí, že pijú veľa, no myslím si, že v tomto by nás obyvatelia Nórska hravo predbehli.
Aké výzvy mi prinieslo?
Chladnosť ľudí. Aká krajina, takí ľudia. Aj keď sú Nóri veľmi milí, ústretoví a ochotní kedykoľvek pomôcť, stále sú rezervovaní a nepúšťajú si ľudí hneď k telu. Vzťahy sa tu jednoducho budujú pomalšie, avšak o to viac sú potom pevnejšie a založené na dôvere.
Jazyk. Trvalo mi istý čas, kým som si zvykla na nórčinu. Aj keď približne 95 % Nórov (vrátane dôchodcov) hovorí plynule po anglicky, rozprávať po nórsky by pre mňa nebolo len praktickejšie, ale pomohlo by mi to cítiť sa viac súčasťou spoločnosti. Jednoduché „ha det bra“ a „tusen takk” však vie potešiť každého.
Počasie. Keď mi v zime pri päťminútovej prechádzke do obchodu zamrzli mihalnice, uvedomila som si, že zimu tu netreba podceňovať. Je presne taká, ako si ju človek predstavuje. Rozprávková. S teplotami okolo mínus tridsať stupňov a snehom často až po pás. Avšak najväčšou výzvou pre mňa bola tma, ktorá vládla pri odchode do práce, ale aj pri návrate domov. Na druhej strane si tu užívam letné mesiace, ktoré sú oproti Slovensku oveľa príjemnejšie, s teplotami okolo 22 °C. Opačným problémom proti tme v zime sú dlhé letné dni, kedy je vidno takmer celú noc. Zaspávať o 23:00 a pritom mať pocit, že je len 18:00, je niekedy poriadna výzva.
Nikdy nie je ľahké opustiť domov, rodinu a priateľov, ale myšlienka na to, že viem, kam idem, robí každý odchod trochu jednoduchším. Vidieť priateľov, ako sa zabávajú a užívajú si leto a festivaly, zatiaľ čo ja si nastavujem budík na 7:00h do práce, je často náročné. Napriek tomu viem, že každá takáto skúsenosť ma obohacuje a prináša zážitky, ktoré iní možno nikdy nezažijú. Okrem zážitkov je môj život naplnený aj o množstvo ľudí, bez ktorých by som nemala toľko cenných spomienok na obdobia strávené v tejto severskej krajine. Hoci sa mi tu zo Slovenska vždy ťažko odchádza, nikdy to rozhodnutie nakoniec neľutujem – veď vďaka práci počas leta v Nórsku si môžem dovoliť kávu na prežitie študentských dní.
Komentovať