Pred čítaním tohto textu sa zamyslite nad svojím emocionálnym stavom, najmä, ak vás trápia otázky týkajúce sa výživy alebo telesného obrazu. Ak máte ťažké obdobie, je lepšie čítanie odložiť.
16. novembra si pripomíname Medzinárodný deň boja proti anorexii. Chorobe, ktorá spôsobuje, že ľudia v snahe schudnúť obmedzujú svoju stravu, nadmerne cvičia, vyvolávajú si zvracanie a očisťujú svoje črevá. Študenti našej univerzity v rámci anonymného prieskumu prezradili pre Unipo Press svoj vzťah k jedlu, povedali o pocite viny a radosti, svojich zlozvykoch a životnej skúsenosti.
Keď som v strese, jem veľa
V., 17 rokov
Moje stravovanie nie je zlé, ale niekedy je tu pocit viny. Niekedy sa prejedám a niekedy nejem. Neviem, prečo sa to deje, možno kvôli strachu z nadváhy. Nemyslím si, že mám zdravý vzťah k jedlu, ale to mi teraz nebráni žiť.
Jedlo nevyužívam efektívne, ale pocitovo
M., 23 rokov
Moje stravovacie návyky sú od príchodu na vysokú školu (pred cca troma rokmi) v biednom stave, jem nepravidelne a dosť nezdravo. V súvislosti s jedlom mám skôr pozitívne pocity. Mojím zlozvykom je prejedanie: pretože potrebujem impulzy niečoho, čo mi robí dobre, kŕmim viac svoj mozog v istom význame, píšem seminárnu prácu a potrebujem popritom niečo, čo bude mojim stimulom.
Keď mám stres, nejem. Počas obdobia prípravy na štátnice som každý deň vstával nato, že potrebujem zvracať, napínalo ma, pričom som celé dni veľmi nejedol, do stravy som sa musel nútiť, ak som niekedy príliš fokusovaný, tak zabúdam na jedlo alebo ho odmietam.
Nemám zdravý vzťah k jedlu, lebo nejem pravidelne a nejem zdravo.
Nemám nikoho, kto má skúsenosť s poruchou príjmu potravy v okolí, a som za to rada
D., 22 rokov
Sú dni, keď mám kvôli jedlu na seba hnev, že som zjedla viac než som mala. Ale deje sa to len pri veľmi chutných jedlách, keď sa prejem.
(Všimli ste si, že sa váš vzťah k jedlu v určitých obdobiach vášho života zmenil?) Určite áno, mám také dni. Prejavilo sa to nechutenstvom a stiahnutým žalúdkom. Počas napríklad skúškového, kvôli tomu aj vždy schudnem.
Myslím, že mám zdravý vzťah k jedlu, lebo sa cítim vo svojom tele dobre. Nemám žiadne zdravotné problémy týkajúce sa trávenia.
Keď som mala 12 rokov, presvedčili ma, že moja postava je „zlá“
O., 19 rokov
Potešenie mám len zo „škodlivých a zakázaných“ jedál, z ktorých je pocit viny, zvyšok času sa snažím jesť „správne“ bez potešenia. Počas stresu alebo nudy jem viac, väčšinou sú to „škodlivé“ jedlá. Stáva sa to preto, lebo som príliš alebo málo emotívna.
Veľmi veľa mojich kamarátok má PPP (porucha príjmu potravy), ale popierajú to. Obviňujú sa z prejedania, cvičia veľa v posilňovni, nejedia po šiestej.
Nemám žiadne obmedzenia v stravovaní
N., 23 rokov
Chýbajú mi bielkoviny, ale k jedlu mám dobrý vzťah, jem čo a koľko chcem bez výčitiek svedomia, ani žiadne zlozvyky nemám, ale v lete jem menej.
Obmedzujem sa a prejedám sa „nezdravými“ jedlami
K., 18 rokov
Cítim radosť, ak jem málo, a vinu, ak jem veľa. Vynechávam jedlá niekedy preto, že jednoducho nemám čas jesť. Niekedy si ukladám obmedzenia, ak som deň alebo dva predtým prejedla. Viem, aké ťažké je byť napríklad s partiou v kaviarni alebo na obede s rodinou, priateľmi či kolegami. Viem, aký hrozný je každý kúsok navyše a ako ťažko sa potom odpracú zjedené kalórie, alebo že je ťažké povedať slovami, ako sa cítim, a bojím sa, že blízka osoba to nepochopí alebo ešte horšie, že ma odsúdi.
Stravujem sa kedy chcem bez prejedania
A., 22
Áno, mám pocit viny, stresu, najmä po mastnom jedle. Čas od času mám zlozvyky kvôli tomu, že jedlo je jedna z mála vecí, čo mi prináša potešenie v živote.
Snažím sa pribrať
D., 19 rokov
Hodnotím svoje stravovanie skôr tak neutrálne. Momentálne sa snažím pribrať, ale v stresových situáciách nemôžem nič jesť. Snažím sa mať dostatok bielkovín, sacharidov, tukov a vlákniny.
Chcem sa stravovať zdravo a pracujem na tom, aby som prijímala všetky dôležité živiny
T., 22 rokov
V súvislosti s jedlom mám skôr radosti, občas sa bojím, že mi nebude dobre tráviť. Nepijem dostatok vody a chýba mi zelenina, iné zlozvyky som si nevšimla. Pri strese mi veľmi nechutí jesť, ale potom to hneď prejde po vypätom období.
(Poznáte niekoho, kto má skúsenosť s poruchou príjmu potravy?) Áno, neje veľa a keď už áno, tak nie zdravé veci, myslí si, že by mala schudnúť, čomu určite prispôsobuje aj stravu, pije veľa kávy a energetických nápojov, ale váhu má určite primeranú svojej výške.
Čo bude, to vypijem a zjem
A., 25 rokov
Moje stravovanie je uspokojivé, 3/5. Po jedle je pocit sýtosti, ak bolo chutné, je aj radosť. Asi nemám zdravý vzťah k jedlu. Jem nepravidelne.
Osobne nepoznám nikoho, kto by mal problém s jedlom.
Vynechávam jedlá kvôli času
V., 22 rokov
Jem s radosťou a jem veľmi rada. Keď mám stres, tak nejem veľa. Vnímam to aj pri menštruačnom cykle najmä. Pred ňou jem príliš veľa, ale počas nej skoro vôbec.
Ak máte obavy, že vy alebo niekto z vašich blízkych čelí problémom s príjmom potravy, môžete sa obrátiť na občianske združenie IPčko, ktoré ponúka anonymnú a bezplatnú psychologickú pomoc nonstop. Prešovská univerzita v spolupráci s IPčkom podporuje duševné zdravie študentov aj cez svoj Inštitút psychológie.
Krízová linka pomoci: 0800 500 333, https://www.krizovalinkapomoci.sk/
IPčko: www.ipcko.sk
Psychologické poradenstvo na univerzite: https://www.unipo.sk/filozoficka-fakulta/instituty-fakulty/ips-ff/katedry/ambu/
Komentovať