Festival umeleckej tvorivosti vysokoškolákov Akademický Prešov naplní rozličné kultúrne priestory v meste. Miron Pukan, jeden z hlavných organizátorov festivalu, priblížil podrobnosti jednotlivých akcií. Pre nefunkčnosť Fondu na podporu umenia chýba na chod festivalu až tretina financií. Aj napriek tomu organizátori zozbierali desiatky prihlášok súťažiacich vysokoškolákov a divákom ponúkajú vyše dvadsiatky podujatí za štyri dni. Prevažne ide o predstavenia študentských a profesionálnych divadiel.
Chystá sa 59. ročník Akademického Prešova. Nesie so sebou rozličné podujatia, ktoré sa v rámci festivalu chystajú. Čo by si diváci určite nemali nechať ujsť?
Takýchto vecí je omnoho viac. Pre mladšiu generáciu je inšpiratívnou inscenácia Petra Mankoveckého z Bratislavy s názvom Amatéri. Bude to v úplne inom priestore, ako by sme boli zvyknutí. Je to síce v PKO, ale využije sa ako alternatívny priestor, čiže budú hrať v hľadisku. Témou veľmi intenzívne prehovorí k mladšej generácii.
Potom možno spomenúť tiež predstavenie Generácia Z: Zombies. To je úplne ako na mieru šité pre dvadsaťročných a tridsaťročných, do istej miery aj pre tínedžerov. Ide o predstavenie Divadla Pavla Országha Hviezdoslava z Bratislavy. Odohrá sa v Historickej budove DJZ. Zároveň ide o otváraciu inscenáciu festivalu.
Odporúčal by som aj hostí, ktorí sem prídu z Martina. Slovenské komorné divadlo k nám zavíta s inscenáciou HEKUBA. Je to archetypálna antická téma, vypovedajúca o sile ženy v minulosti a dnes. V aktualizačných presahoch je to veľmi silné predstavenie.
Mohli by sme spomenúť aj hosťa festivalu pôvodom z Nemecka, ktorý žije v Prahe. Volá sa Felix Bauman a skúma interdisciplinárne presahy pohybu fyzického divadla a performancie. Jeho predstavenie je medzižánrový a medzidruhový inscenačný tvar. Je takmer nonverbálny, zaznie len niekoľko slov.
Na záver Akademického Prešova sme zaradili plenérové vystúpenie divadla Teatr HoM z poľských Tych s inscenáciou Monsieur Charlie. Spomenúť by sme mohli aj Kamila Bystrického s Monodrámou Divadla Dogma z Trenčína, ktoré vystúpi vo štvrtok 24. apríla.
Ďalšiu dramaturgickú líniu tohto festivalu tvorí Divadlo DISK Trnava s inscenáciou Normalizácia. Snažili sme sa koncipovať program tak, aby dôležité inscenácie boli spojené aj s diskusiou po predstavení. Festival tak bude mať aj svoj vzdelávaco-didaktický rozmer.
Spomínali ste, že festival má viacero dramaturgických línií. Niečo je vhodnejšie pre starších, iné je zase vhodné pre mladšie publikum. Ktoré sú tie línie? Aké inscenačné žánre alebo druhy môžeme čakať?
Prvou je línia študentského divadla, čiže generačného nonkonformného divadla, kde je vlastne „všetko možné a dovolené“. Študentské divadlo nie je repertoárové divadlo kamenného typu, čiže tam môžu študenti experimentovať, hľadať adekvátny divadelný výraz a svoju poetiku.
Ďalšou je línia profesionálnych slovenských divadiel. Tie zväčša prichádzajú z prostredia, ktoré je bližšie k alternatívnemu spôsobu divadelného myslenia. Odzrkadľuje sa to aj na výrazových prostriedkoch aj na témach, s ktorými pracujú.
Tretiu líniu predstavujú zahraničné hosťujúce súbory, ktoré sem prichádzajú z Poľska a z Česka.
Štvrtá línia je budovaná na báze workshopov, ktoré zažívajú účastníci festivalu. Bude ich šesť. Jeden je venovaný kritickému písaniu, iný zasa telesnosti a materiálu (Od telesnosti k materiálu a späť). Ten bude prebiehať v Krajskej galérii v Prešove a budú ho lektorovať členovia ODIV-a z Banskej Bystrice. Ďalší sa týka televíznych inscenácií a súčasných trendov – ako sa televízna inscenácia na Slovensku vyvíjala v historicko-spoločenských kontextoch ((Re)forma televíznej inscenácie na Slovensku). Prebiehať bude aj fotografický ateliér, ktorý vedie kolega Tomáš Telepák z Pedagogickej fakulty PU. A ešte sem možno začleniť tieto workshopy: Vysídlenie ako téma. Oral history & dokudivadlo a nakoniec Žena menom figurína.
Tento rok sa nám opäť podarilo vrátiť výpredaj. Odohrá sa vo štvrtok o 22.00 na Malej scéne Divadle Alexandra Duchnoviča (DAD). Je ním Ljukovo slam poetry: Performatívna poézia.
Piatou líniou sú sprievodné podujatia Univerzita literatúry a Univerzita divadla. Univerzita literatúry sa zväčša spája s rozborovými seminármi k vlastnej literárnej tvorbe. Zároveň sem pozývame aj renomovaných autorov z oblasti literatúry: napríklad Daniela Kapitáňová alebo Soňa Uriková, ktorá bola laureátkou Anasoft litera v roku 2023. Zúčastní sa jej aj vydavateľ Koloman Kertész Bagala, ktorý sa venuje súčasnej slovenskej tvorbe, najmä tej prozaickej.
Festival má svoje rozličné kategórie a je toho v ponuke pomerne veľa. Keď sa pozrieme na programovú ponuku festivalu, čisto prakticky by pre účastníka bolo dobre vedieť, či je možné stihnúť všetky predstavenia. Keď sa začína jedno predstavenie o 17.00 v DAD a druhé v Historickej budove DJZ o 19.30, dá sa prejsť z jedného na druhé? Dĺžka jednotlivých predstavení nie je uvedená.
Dĺžka predstavení nie je uvedená, do programu sa zvyčajne neuverejňuje. Nájdete ju potom v Apečkovinách, kde ju zväčša uvádzame. Program je koncipovaný tak, že každé jedno podujatie, či už v rámci hlavného programu alebo sprievodného, môžu záujemcovia zažiť. Čiže keď trebárs o 15.00 začne v Krajskej galérii vystupovať Divadlo RosArt z Ružomberka, ich predstavenie trvá asi hodinku, pol hodiny je presun a od 16.30 sme už v Čukoláde a dívame sa na Nekondenzovaný chromozóm a ich inscenáciu My house is burning. Naozaj sme sa snažili, aby medzi jednotlivými číslami programu bolo dosť času na presun po skončení jednej inscenácie a pred začatím druhej.
Akademický Prešov sa tradične odohráva v spomínanom DAD a tiež v DJZ. Festival ale prichádza aj na iné a nové miesta, kde všade bude tento rok?
Samozrejme, bude na veľkej i malej scéne Divadla Alexandra Duchnoviča, v historickej budove aj v experimentálnej sále DJZ. Okrem toho sa ocitneme aj v priestoroch Violy, v Čukoláde, v Krajskej galérii v Prešove, v Knižnici P. O. Hviezdoslava. Na Čiernom moste by mal byť vytvorený večerný bazálny priestor na rozhovory, dojmy, skúsenosti, na konfrontácie členov súborov, teda divadelníkov a divákov. Môžu tam prebiehať neformálne rozhovory. V posledný deň festivalu, v piatok, tam bude večer prebiehať koncert Zdenky Kvaskovej a neformálne vyhodnotenie výsledkov jednotlivých súťaží Akademického Prešova.
Hovoríte, že Akademický Prešov nie je len festivalom, ale aj súťažou. V čom je súťažný? Aké sú kategórie?
Tradičné kategórie sú študentské divadlo, vlastná literárna tvorba (poézia, próza, esej), umelecký preklad a krátkometrážny film. Umelecký preklad je z viacerých jazykov – z angličtiny, nemčiny, poľštiny a ukrajinčiny. Kedysi bol aj z francúzštiny, no neviem, či sa tento rok niekto o túto národnú kultúru zaujímal.
Aký počet prihlásených účastníkov súťaže očakávate?
Ťažko povedať. Vo vlastnej tvorbe sa ich pohybuje zhruba od 35 do 40. Tak uvidíme, či tohto roku prekvapia, alebo bude ten istý počet. Študentských divadiel by malo byť minimálne osem, lebo víťaz Akademického Prešova postupuje na vrcholný festival neprofesionálneho divadla do Martina na Scénickú žatvu. Čo sa týka divadiel, ešte máme tri profesionálne domáce súbory a dva zahraničné.
V umeleckom preklade sa to zvyčajne hýbalo kolo 12 až 15 textov z rôznych jazykov. Kolega Martin Makara mi písal, že ich tento rok prišli desiatky. Neviem, čo tým myslel, či nás príspevky tento rok obsypú… Na krátkometrážny film sú prihlásené tri príspevky.
Ovplyvnilo načasovanie festivalu nejakým spôsobom záujem? Podľa toho, čo hovoríte sa zdá, že u súťažiacich asi nie. Neobávate sa nižšej účasti divákov, keďže Akademický Prešov je tento rok akurát v období po sviatkoch? Uvažujete aj nad tým?
Uvažujeme. Aj keď sme stanovovali tento dátum, tak sme si to uvedomovali. Budúci týždeň by nám to zase zobralo štvrtok, lebo je prvý máj, čiže by festival trval len od pondelka do stredy a bolo by to ešte horšie. V štátny sviatok by nik neprišiel a týždeň nato je opäť štátny sviatok.
Keby to bolo skôr, tak by ešte študentské divadlá nemali „vyrobené“ predstavenia. Preto sme zvolili tento termín. Áno, je to riziko, ale kolegovia od sociálnych sietí tvrdia, že na Akademický Prešov je taká reklama, že by to mala pokryť a zachytiť mnoho ľudí. Kto si už zo študentov reálne povie, že obetuje dekanské alebo rektorské voľno, to ja v tejto chvíli neviem. Myslím si, že kto chce, tak si nájde čas i priestor na to, aby prišiel.
Akademický Prešov otvára v tomto roku 59. ročník. Ako to, že si tento festival drží takú tradíciu? Aký je jeho význam pre slovenský umelecký priestor? Nie každý festival vydrží tak dlho.
Treba povedať, že je to výnimočný festival v stredoeurópskom priestore. V súčasnosti nejestvuje iný festival tohto druhu ani v Česku, ani v Poľsku, ktorý by sa venoval vyslovene študentskej tvorivosti. Kedysi za socializmu ich bolo viac.
Drží sa preto, lebo sú nadšenci, ktorí tento festival tvoria. Začal ho profesor Karol Horák a držal ho polstoročie. Posledné tri či štyri roky sa tomu zo zdravotných dôvodov už nemôže naplno venovať. Ťažisko sa teda viac-menej prenieslo na nás – na mňa, magisterku Dianu Laciakovú a doktorku Lenku Regrutovú. Veríme, že sa nám podarí aj tú šesťdesiatku urobiť a čo bude potom, to je hudba budúcnosti… Dúfajme, že sa toho časom zhostí aj nová, mladšia generácia.
Je treba povedať, že finančná stránka je veľmi dôležitá. Tohto roku sme z Fondu na podporu umenia zatiaľ nedostali nijaké prostriedky. To preto, lebo ešte nezasadala komisia, ktorá sa mala stretnúť už začiatkom marca. My môžeme však pracovať len s tými financiami, ktoré máme k dispozícii. Možno nám niečo schvália v júni, možno v júli, ale to nikto nevie. Rozpočet je tým – ako som spomínal v úvode rozhovoru – zredukovaný o jednu tretinu. Som sám prekvapený, že aj napriek tomu sme to nejako dali dokopy a urobili dramaturgickú skladbu, za ktorú sa nemusíme hanbiť, lebo to nebolo jednoduché.
Ak sa pre nečinnosť Fondu na podporu umenia takto zásadne skresal rozpočet, tak vďaka podpore ktorých inštitúcií a projektov môže Akademický Prešov byť tento rok realizovaný?
Prostriedky na tento festival pravidelne dáva Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR na žiadosť Rektorátu PU, mesto Prešov, ale zo strany radnice sú to skutočne drobné finančné prostriedky, a potom práve spomínaný Fond na podporu umenia. Ten však má tento rok taký proces vybavovania žiadostí projektov, že meškajú tri až štyri mesiace, festivaly bežia a subjekty nemajú finančné prostriedky. Taká je, žiaľ, situácia. Ale hádam na záver trochu radosti a veselosti: AP žije a azda bude tešiť svojich divákov aj do budúcna!
Komentovať