Na besede Univerzita literatúry sa stretli autorky Daniela Kapitáňová a Soňa Uriková s vydavateľom Kolomanom Kertészom Bagalom. Stredajšiu diskusiu (23. 4.) v Krajskej knižnici P. O. Hviezdoslava moderovala literárna kritička Marta Součková. Prišla asi stovka účastníkov, najmä stredoškolákov. Témou rozhovoru bola tvorba prítomných autoriek v kontexte súčasnej generácie ponovembrových slovenských spisovateľov.
Diskusia bola založená na rozoberaní tvorby autoriek Kapitáňovej a Urikovej. Hovorili o svojom vzťahu k literatúre, súťažiach literárnej tvorby, spolupráci s vydavateľmi i o širšom kontexte súčasnej ponovembrovej slovenskej literatúry. „Bola to nesmierne prínosná beseda. Vážim si, že som mala možnosť rozprávať sa o slovenskej literatúre s najväčšími odborníkmi. Počúvať ich vyjadrenia, postoje a názory je super. Je to to najlepšie, čo sa dnes mohlo stať,“ komentuje priebeh besedy účastníčka Marta Gromošová, učiteľka slovenského jazyka na Gymnáziu bl. Pavla Petra Gojdiča v Prešove.
„Nás tridsiatnikov spája to, že vo svojich dielach otvorene rozprávame o tom, čo nás trápi, o našich traumách aj o našej sexualite. Nie žeby to predošlé generácie spisovateľov nerobili, my to však robíme akosi viac programovo,“ hovorí Soňa Uriková. Otvorenosť si všimla a ocenila aj gymnazistka Sofia: „Konečne som počula niečo o literatúre, ktorá bola iná ako povinná v škole. Tá ma až tak veľmi nezaujíma, tu sa však nehanbili povedať slová ako sex, drogovanie, podsvetie. Páčilo sa mi, že to bolo pre nás, mladých, rovno a bez servítky.“
Na besedu prišli predovšetkým stredoškoláci z prešovského Gymnázia bl. Pavla Petra Gojdiča a Gymnázia na Konštantínovej ulici v Prešove. Tieto gymnáziá sa stali ďalšími, ktorým vydavateľ Koloman Kertész Bagala daroval sto kníh svojho vydavateľstva. „Rozhodol som sa, že obdarujem sto škôl kolekciou kníh. Prečítať sto kníh nie je ľahká úloha, no pre život je veľmi potrebná,“ uvádza svoj projekt Bagala. Ráta s tým, že nie každá kniha každého zaujme. Nedočítať knihu je podľa vydavateľa najdôležitejším právom čitateľa. „Ak vás jedna neosloví, čaká vás ďalších deväťdesiatdeväť,“ dodal s úsmevom.
„Nesmierne si vážim dar sto kníh pre našu školu. Spravil nám malé Vianoce vo veľkonočnej oktáve,“ uviedla slovenčinárka Marta Gromošová. „Slovenská literatúra je svetovou už od čias svätých Cyrila a Metoda, no my si ju vôbec nevážime. Toto, čo robí Bagala už viac ako tridsať rokov, je počin, ktorý môžeme porovnať s úsilím Mateja Hrebendu. Ten rozširoval slovenské knižky po Slovensku a teraz Koloman Kertész Bagala robí to isté,“ povedala Gromošová s radosťou na tvári.
Hostia diskusie podporili všetkých účastníkov v tom, aby sa venovali vlastnej literárnej tvorbe. Nemusí byť nevyhnutne publikovaná, podľa vydavateľa Kolomana Kertésza Bagalu je niekedy najlepším publikom s odstupom času človek sám sebe. „Píšte, skúšajte! Nesnažte sa písať tak, ako písali tí pred vami. Skúste písať, ako vám jazyk narástol, vyjadrite sa! Úpravou textu a literárnosťou sa budeme zaoberať až potom,“ uzavrel Bagala.
Komentovať