Je deväť hodín ráno, vonku sú -3 stupne Celzia a obloha posiata mrakmi. Práve sme zaparkovali na Čingove pri Národnom parku Slovenský raj. 8. február je mimo turistickej sezóny a tak cez aplikáciu zaplatíme poplatok za odstavenie auta. Na celý deň to vychádza približne 5 eur, ktoré by mali putovať do kasičky obce Spišské Tomášovce. Tak to má byť, teda nenamietame. Pred nástupom na turistický chodník sa zdržíme ešte pol hodiny, pretože s ocom neodoláme dvom espressám s mliekom v chate Na rázcestí. A majú tu aj papierovú mapu Slovenského raja za 8 eur, samozrejme, berieme.
Z Čingova vyrážame po modrej turistickej značke. 25 minút kráčame proti toku Hornádu až k rázcestiu Biely potok, ústie. Odtiaľ pokračujeme po zelenej značke ďalších 45 minút. Tentokrát míňame rieku Biely potok. No bolo nám smutno, že počasie vyzeralo ako čerstvo na jeseň, hoci sme sa vybavili na zasnežené a zľadovatené prostredie. Slovenský raj je známy pre lávky a rebríky, ale na tejto túre sme šli iba po lesných chodníčkoch. Avšak správnu výbavu netreba podceňovať počas celej zimnej sezóny. Dôležité sú najmä vyššie nepremokavé turistické čižmy, návleky na nohy či trekingové palice. Tie výrazne pomáhajú s rovnováhou, ale najmä odľahčia záťaž na kolená a chodidlá v náročnejšom teréne. A pre bezpečnosť najdôležitejšie sú retiazky na obuv a čelovka alebo iný silný zdroj svetla. Nie, mobil by vám veľmi nepomohol, obzvlášť vybitý po dni fotenia prírody. Treba predsa myslieť na dĺžku túry a fakt, že v zime sa stmieva oveľa skôr. Pokiaľ na letnú túru nepotrebujete dokopy nič, iba pohodlné tenisky, v zime je to naopak. Jedno pošmyknutie na ľade či prelomenie ľadu a zaborenie topánky do studenej vody či blata môže cestu výrazne znepríjemniť. Naopak, silný vietor, dážď či vysoký sneh, ktorý by ste možno nečakali, lebo na Čingove bol iba prašan, vás môže prinútiť vrátiť sa.
Dochádzame k smerovníku Kyseľ, ústie. Ďalších 35 minút stúpame strmším svahom, ktorým po žltej značke vyjdeme na Kláštorisko. Je to jeden z dvoch náročnejších úsekov na našej túre. Veď si predsa môžeme popri celodennej prechádzke aj trochu zašportovať. Ak sme sa teda ráno vhodne vybavili, tak by ani takýto náročnejší úsek nemal byť problém. Práve tu treba vzhľadom na podmienky zvážiť použitie retiazok a palíc. Kláštorisko je voľne prístupná ruina kartuziánskeho kláštora a neďaleko sa nachádza bufet, ale otvorený je iba počas letnej sezóny. My sme si teda sadli do drevenej búdky určenej na prenájom bicyklov, ktorý je taktiež funkčný iba počas letných mesiacov. Z domu privezený obed sme si teda vychutnávali s ničím nerušeným výhľadom na okolitú lúku.
Tentokrát pokračujeme po červenej značke až k Letanovskému mlynu, čo trvá približne 45 minút. Krátko za mlynom a kartuziánskym mostom odbočíme doprava na žltú značku. Je to veľmi nenápadná odbočka, tak dávame pozor, aby sme ju neprešli. Máme pocit, že vchádzame do húštiny medzi stromy, ale zakrátko už stúpame úzkym a strmým chodníčkom na Tomášovský výhľad. Z nášho smeru kráčame akousi lúkou nad dedinami a zrazu vpravo za stromami je obrovský spád a dych berúci rozhľad na Slovenský raj. Po fotení a prestávke na obed a čaj sme pokračovali po žltej trase až k autu, čo trvalo približne 40 minút.
Väčšina turistov prichádza na Tomášovský výhľad z Čingova po krátkej žltej značke, no pripravia sa tak o širšie okolie výhľadu, hoci je chodník relatívne nenáročný, bez rebríkov a lávok. Nádhernú športovo-vychádzkovú trasu sme prešli za 6 hodín rýchlym tempom. Avšak odhadovaný priemerný čas je 8 hodín, ide teda o pekný celodenný výlet.
Komentovať