Nikdy som nechápala, ako niekoho môže baviť bicykel. Človek len šliape, fučí, stehná pália a do toho vám mušky letia rovno do oka s presnosťou šípkarského šampióna. Pre mňa to vždy bolo športové utrpenie v priamom prenose.
Až kým… no áno, až kým som sa ocitla v krajine, kde majú viac cyklotrás než ciest pre autá.
V lete som mala to šťastie striasť zo seba východ a odcestovať na vzdialený „západ“ – až do Bratislavy. S priateľom sme si našli podnájom v Záhorskej Bystrici a auto nechali doma. Aby sme neboli úplne stratení, zbalili sme si bicykle. Netušila som, že práve tieto dve kolesá nám urobia najkrajšie leto v živote. Zo Záhorskej Bystrice to bolo len na skok do Devínskej Novej Vsi a tam už čakala rieka Morava a hneď za ňou „země zaslíbená“ – Rakúsko.
Rakúsko je kapitola sama o sebe. Kaštieľov je tam toľko, že máš pocit, akoby sa šľachta kedysi pretekala, kto postaví honosnejšiu rezidenciu. A pri každom minimálne dva udržiavané cyklochodníky. Keďže sme trčali v byte, každá výhovorka bola dobrá na to, aby sme vyskočili na bicykel. Najprv to boli skromné trasy – 20 kilometrov a ja som mala pocit, že som prežila Tour de France.
Ale postupne to išlo. Kondička naberala, dĺžky narastali. Či už k Neziderskému jazeru, na rakúske štrkoviská, alebo na poriadnu makačku – Devínsku Kobylu. A tie výhľady pri Hainburgu! To bol moment, keď som pochopila, že bicykel nie je nepriateľ, ale taký zvláštny kamoš, čo ťa núti potiť sa a nadávať, no potom ti ukáže svet z úplne inej perspektívy.
A viete, čo je na tom úplne šialené? Že jedného dňa som si najazdila 90 kilometrov a ani som si neuvedomila ako. Ja, ktorá som kedysi nenávidela už aj predstavu sedla.
Samozrejme, nič nie je úplne dokonalé. Koncom leta ma čakala kamarátova svadba a šaty, ktoré mi na začiatku sedeli, zrazu protestovali. Nie v páse – ten sa naopak trochu zúžil – ale na stehnách. Moje nohy sa premenili na pevné valce ocele, že by som nimi pokojne dokázala rozpučiť melón. Ale úprimne? Nevadilo mi to. Pretože pocit sily, energie a slobody bol hodný viac než kus jednej obtiahnutej látky.
Ak ste ešte stále vo fáze „bicykel je utrpenie“, dám vám tip: nevzdávajte to po prvej jazde. Skúste si nájsť peknú trasu, spojte ju s výletom či objavovaním a dajte tomu čas. Možno vás bicykel tiež nakoniec prekvapí.
Komentovať