17. november 1989 priniesol do našej spoločnosti veľké zmeny. Väčšia sloboda a demokracia patria medzi tie najhlavnejšie. Zmeny však nastali aj v iných oblastiach spoločenského života, napríklad aj v našej jedálni. Profesor Juraj Rusnák navštevuje univerzitnú jedáleň už neuveriteľných 45 rokov. Od roku 1980 tak patrí medzi najvernejších stravníkov. My sme sa ho opýtali, ako si spomína na začiatky jedálne, čo sa v jeho očiach za takmer polstoročie zmenilo a aj to, či zmeny viedli k lepšiemu.
Jedáleň, do ktorej som začal chodievať ako študent, zodpovedala skôr študentskej vývarovni alebo pomenujem to ako študentský servis, teda plastové poháre, príbor, ktorý bol hliníkový. Pamätám si aj na to obdobie, keď sme používali keramické poháre, ale tie boli obité alebo popraskané.
V akom období ste takto vnímali jedáleň?
To bolo v 80. rokoch minulého storočia, keď na to pozriem dnešnými očami, tak aj ponúkaný štandard sa zmenil, smerom k lepšiemu. Myslím, štandard v zmysle obsluhy, ponúkaného príboru a možno aj v typoch jedál. Ešte si pamätám, že v tomto období to stravovanie bolo vnímané ako taká sociálna služba, napríklad, že polievky sa dalo najesť koľko ste chceli, jednoducho, misky boli plné polievok, ktoré sa roznášali aj študentom, aj učiteľom. Keď sa polievková misa vyprázdnila, išli sme ku okienku, kde nám nabrali novú. To je dnes už nepredstaviteľné. Dostanete jednu porciu polievku do taniera a dosť. Toto je ten efekt, preto hovorím, že sociálna služba… Chleba bolo veľa, polievky bolo veľa. A pre študentov zadarmo, pretože tej polievky ste tam mali, koľko sa uvarilo. Kým bola, tak sa vydávala.
Spomenuli ste sociálny efekt jedálne, s čím súvisel?
Pamätám si na takú nostalgickú vec, to bolo takým príjemným zvykom, že ak sa zvýšila strava, tak ju kuchárky a kuchári vykladali pred pätnástou hodinou, a kto nemohol stihnúť obed alebo si nekúpil lístok, tak sa mohol zadarmo najesť. Nielen polievku, ale čo zvýšilo. Dnes sa už to proste nerobí. Ja rozumiem tomu komerčnému charakteru stravovania, len hovorím, vtedy bolo stravovanie ako sociálna služba a dnes je stravovanie ako komerčný produkt.
Spomínate si aj na iné aktivity v jedálni?
Dobre si pamätám na jednu vec, ktorá síce nesúvisí priamo so stravovaním, ale kedysi bola jedáleň aj miestom iných kultúrnych aktivít, napríklad premietania filmov. V tých časoch, keď som ja bol študentom, tak jeden deň v týždni, myslím v stredu, pravidelne večer po skončení večere, čo bolo zhruba po 20. hodine, sa doniesla premietačka, požičal sa oficiálne film z distribučnej siete, a premietal sa v jedálni. Dokonca som tam zažil aj módnu prehliadku, takže naozaj jedáleň bola v tých časoch osemdesiatych rokov polyfunkčná miestnosť.
* * *
Na svoje študentské stravovanie v jedálni spomína aj riaditeľ Inštitútu slovakistiky a mediálnych štúdií Filozofickej fakulty PU Peter Karpinský:
Ja si v školskej jedálni pamätám ešte aj raňajky. Kto býval na internáte, nemusel si pripravovať vlastné alebo kupovať v bufete, ale mohol sa naraňajkovať v jedálni. Boli tam napríklad praženica, maslo, rožok, mlieko alebo čo ste chceli a za relatívne dobrú cenu.
Samuel Kucharik
Komentovať