Študentská diskusia s pamätníkmi prešovských udalostí Nežnej revolúcie prebehla 20. novembra 2024 v centrálnej študovni Univerzitnej knižnice PU. Svoj pohľad na prežité udalosti nám priblížili tí, ktorí v tom čase na východnom Slovensku pôsobili na univerzite aj mimo nej.
Traja hostia, ktorí zažili Nežnú revolúciu na vlastnej koži, odhalili svoje spomienky v spoločnej diskusii s názvom Otvorili to kľúče. Moderovali ju študenti Norbert Mato a Simona Peložatová. Jednotliví hostia mali medzi sebou asi desaťročné vekové rozdiely, čo pomohlo k vyváženiu diskusie o rozličné pohľady na vec. Ukázalo sa, ako revolúciu vnímali študenti a ako pracujúci na akademickej pôde i mimo nej. Všetkých istým spôsobom spája vtedajšia prešovská Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, a to že k revolučným udalostiam roku 1989 neboli ľahostajní.
Diskutoval germanista Ľudovít Petraško, pedagóg Univerzity Palackého v Olomouci, ktorý v tom čase pracoval vo vydavateľstve a pôsobil ako hovorca prešovskej časti revolučného hnutia Verejnosť proti násiliu. Hosťom bol tiež jazykovedec a teoretik médií Juraj Rusnák, profesor na Katedre komunikačných a mediálnych štúdií Filozofickej fakulty PU, ktorý zažil Nežnú revolúciu z pohľadu vysokoškolského pedagóga. O svoj pohľad sa podelil aj divadelný vedec Peter Himič, dramaturg činohry Národného divadla Košice, ktoré v minulosti dlhé roky viedol ako generálny riaditeľ. Ten Nežnú revolúciu zažil z pohľadu študenta Filozofickej fakulty v Prešove.
Podujatie sprevádzal hudobnými vstupmi s akordeónom Ján Jendrichovský, absolvent Prešovskej univerzity v Prešove. Zazneli dobové piesne ako Morituri te salutant od Karla Kryla, Modlitba pro Martu od Marty Kubišovej, Sľúbili sme si lásku od Ivana Hoffmana či piesne Jara Filipa ako V našej obci alebo Do batôžka. Jendrichovský predstavil aj vlastnú pieseň s videoklipom. Venoval ju Filozofickej fakulte PU.
Začiatok diskusie sa týkal spomienok na život pred revolúciou, keď bola vedúca úloha Komunistickej strany Československa citeľná v každej časti spoločnosti. Neoddeliteľnou súčasťou všetkých študijných programov boli predmety zamerané na marxizmus-leninizmus či dejiny medzinárodného robotníckeho hnutia a komunistickej strany. „Dnešná Prešovská univerzita nijak ideovo nenadväzuje na vtedajšie prešovské fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika,“ zhodnotil Ľudovít Petraško s odôvodnením, že výučba na univerzite v Prešove bola za socializmu až priveľmi silne ideologicky podkutá, a to aj na pomery vtedajšej doby. To potvrdil Peter Himič, ktorý si spomína na zvláštny pocit zatuchnutosti. Aj pedagógovia z vysokých škôl z Prahy a Bratislavy sa, podľa slov hostí, na Prešov dívali ako na preideologizovaný.
November v Prešove
Postupne sa však v diskusii prešlo k téme revolúcie a rozpadu socializmu v Československu. Navodiť atmosféru Novembra pomohla aj Ivana Koreňová, študentka druhého ročníka mediálnych štúdií. Predniesla dobový prejav, ktorý kedysi zaznel z tribúny.
„Cítili sme, že žijeme prelomové časy. Ľudia sa už potrebovali nadýchnuť,“ opisoval dni okolo 17. novembra 1989 Juraj Rusnák. Peter Himič pripomenul, že 17. novembra bola v Prešovskom PKO imatrikulácia študentov Filozofickej fakulty, ktorú moderoval. Pred jej začiatkom dostal pokyn, aby „si dával pozor na jazyk, lebo niečo sa deje“.
Profesor Rusnák spomínal na to, že 21. novembra sa už na Filozofickej fakulte v Prešove vstúpilo do štrajku a neučilo sa. V tých dňoch študenti spolu s niektorými pedagógmi, medzi ktorými bol aj on, chodievali protestovať do centra mesta. „Pamätám sa, ako som na bytovkách videl otvorené okná a v nich ľudí, ktorí tlieskali a podporovali nás,“ opisoval protestné pochody mestom. Peter Himič k tomu dodal, že pre študentov bolo veľmi dôležité vidieť, že aj medzi pedagógmi bolo pár ľudí, ktorí sa nebáli vyjadriť odpor voči režimu a študenti im mohli veriť. Diskutujúci sa zhodli, že prvá demonštrácia bola v Prešove 24. novembra 1989.
Peter Himič popri diskusii o realite Novembra upozornil na fakt, že v revolučnom hnutí sa spojili rôznorodí ľudia: „Každý mal svoje motivácie, prečo bojovať za zmenu. Bolo veľmi dôležité, že sa všetci dokázali zjednotiť v boji za jeden princíp – za slobodu.“ Niekomu išlo najmä o to, aby sa očistili mená ich nespravodlivo stíhaných predkov, iným najviac záležalo na náboženskej slobode či na neobmedzenom súkromnom vlastníctve, ďalší túžili po voľnosti v umeleckej tvorbe alebo po politickej pluralite a slobodnom cestovaní.
Účastníci si popri diskusii mohli prezrieť fotografie revolučných manifestácií v Prešove z objektívu fotografa Petra Kalenského. Na plátne sa premietali aj iné pohľady z novembra 1989, ktoré zachytávali dianie aj v ďalších mestách. K dispozícii boli tiež dobové samizdatové tlačoviny a ďalšie materiály, ktoré poskytol z osobného archívu riaditeľ Univerzitnej knižnice PU Peter Haľko.
Po revolúcii
Situácia v celej spoločnosti i na univerzite sa po revolúcii zásadne zmenila. „Nikdy predtým, ani potom, nemali študenti na univerzite takú moc, ako po revolúcii. Nemohlo sa spraviť nič bez toho, aby s tým študenti vyjadrili cez svojich zástupcov súhlas,“ opísal ponovembrové dianie na univerzite Juraj Rusnák. Peter Himič, ktorý vtedy študoval, na to reagoval: „Bol som predsedom študentskej časti akademického senátu na fakulte. Volali ma, že som študentský prodekan. Také veľké mali študenti slovo.“ Hostia sa zhodli na tom, že dnes sa študentské zastúpenie v riadiacich orgánoch univerzít často vníma ako formalita. Povzbudili študentov k tomu, aby sa nebáli aktívne angažovať a povedať, čo si o aktuálnych témach univerzitného života myslia.
Po skončení moderovanej časti diskusie sa pokračovalo otázkami z publika. Študentov zaujímali rôzne veci – od umeleckého života, cez spôsoby, akými sa v ére bez sociálnych sietí šírili revolučné myšlienky, až po to, ako sa spoločnosť z dlhodobého hľadiska vysporiadala s viac než štyrmi dekádami vlády totalitného režimu. V odpovediach na ich otázky sa dozvedeli napríklad aj to, že v Prešove sa počas revolúcie začal vydávať jeden z prvých slobodných študentských časopisov s názvom Premeny. Pod vedením šéfredaktora Miroslava Ondirka na ňom pracovali aj ľudia ako Vladimír Puchala, Marcel Forgáč a iní. „Predávajúcim v uliciach ho ľudia takmer trhali z rúk,“ opisoval jeho distribúciu Ľudovít Petraško. Časopis bol súčasťou spomínanej výstavy dobovej tlače.
Diskusiu zorganizovali študenti z Inštitútu slovakistiky a mediálnych štúdií Filozofickej fakulty PU v spolupráci so svojimi vyučujúcimi a Univerzitnou knižnicou PU pri príležitosti 35. výročia Nežnej revolúcie v Československu.
Komentovať