Paríž je mesto lásky. Mnohí ľudia ho chcú navštíviť a niektorí chcú žiť ako skutoční Parížania. Valeria Kulakovska, ktorá žije v Paríži už dva roky, sa s nami podelila o zmeny v jej živote a malé tajomstvá francúzskeho aktívneho každodenného tempa.

Aké zvyky alebo osobnostné črty sa u teba zmenili počas dvoch rokov v Paríži?
Bude to smiešne, ale začala som chodiť na červenú, pretože praví Francúzi kašlú na potenciálne nebezpečenstvo na cestách. S cestou súvisí aj to, že tu chodci na znak úcty a vďaky vodičovi za možnosť prejsť cez cestu vystierajú ruku. Po návrate na Ukrajinu som to zo zvyku robila taktiež, hoci u nás to nie je bežné. No a taktiež vždy hovorím „bonjour“ (prekl. dobrý deň) a „bonne journee“ (prekl. pekný deň) kamkoľvek idem.
Boli chvíle, keď si mala pocit, že si pravá Parížanka? A kedy si sa naopak cítila ako cudzinka?
Samozrejme, napríklad keď za mnou prídu Francúzi a pýtajú sa ma na cestu a ja im s istotou môžem ukázať správny smer. A naopak, síce hovorím celkom dobre po francúzsky, ale kvôli môjmu prízvuku ma (občas) v obchodoch žiadajú, aby som prešla do angličtiny a znova vysvetlila, čo potrebujem.
Čo bolo najneočakávanejšie v tvojom každodennom živote? Čo si nečakala, keď si sa presťahovala?
Úprimne, ani neviem, čo mám odpovedať, pretože žiadne očakávania neboli. Ale keď sa nad tým viac zamyslím, určite ich môžem vymenovať niekoľko.
- Vždy som si myslela, že Paríž je čisté mesto, ale keď sa vzdialite od centra a idete do znevýhodnených častí, vidíte úplne iný Paríž.
- Jazyk. Myslela som si, že väčšina ľudí tu hovorí po anglicky. Bohužiaľ, to tak vždy nie je.
- Byrokracia. Toto hovorí za všetko. Bez večných radov a hromád dokumentov si tu život neviete predstaviť, a to všetko v listovej a papierovej podobe. V elektronickej toho veľa nie je. Nezvyčajné bolo, že pre utečencov vytvorili elektronickú webovú stránku. Prekvapilo ma, keď som sa dozvedela o existencii aplikácie so všetkými potrebnými informáciami o rôznych dokumentoch pre utečencov a nielen pre nich.
Katedrála Sacré cœur. (Zdroj: Valeria Kulakovska)
Máš nejaké „tajné“ miesta, kde sa dá vyhnúť turistickému ruchu?
V Paríži neexistuje miesto, kde by ste sa tomu mohli vyhnúť. Ak také miesto existuje, stačí o ňom niekde povedať a hneď sa stane turistickým. Takže môžem povedať len o svojom obľúbenom mieste — o katedrále Sacré cœur, z vrchu ktorej vidíte takmer celé mesto a krásne západy slnka.
Povedz nám o tom, ako Parížania trávia víkendy. Existujú nejaké prekvapivé tradície alebo rituály?
Väčšinou ich trávia s rodinou alebo čítaním kníh v prírode, bicyklovaním či nakupovaním.
Ktorý francúzsky stereotyp sa ukázal ako pravdivý a ktorý je úplný mýtus?
100 % mýtus je, že nosia barety. Nechcem povedať, že ich nenosia, ale ak vidíte po Paríži ľudí v baretkách, je to väčšinou staršia generácia alebo turisti. Alebo ich nosia len módni fajnšmekri drahých značiek. Stereotyp o bagetách je čistá pravda. Miestni ich jednoducho zbožňujú a často ich môžete stretnúť s bagetou v ruke na ceste domov. To, že zle ovládajú cudzie jazyky, nie je celkom pravda. Áno, neovládajú dobre angličtinu, ale ovládajú aj ostatné jazyky krajín EÚ.
Aké jedlá alebo nápoje, ktoré si ochutnala v Paríži, ťa prekvapili alebo sklamali?

Veľmi ma prekvapili slimáky a žabie stehienka. Nie, že by som bola sklamaná, ale asi som ešte nejedla dobré pečené gaštany (gaštanový džem rozhodne nie je moja parketa).
Čo je najťažšie na živote v tomto meste aj po dvoch rokoch?
Stále je to jazyk, pretože bez ohľadu na to, ako dobre ho ovládate, keď sa s nimi rozprávate, uvedomia si, že nie ste miestny alebo Francúz.
Čo je podľa teba najromantickejšie (alebo naopak neromantické) miesto?
Je to smiešne, ale Eiffelova veža a Trocadero (námestie v pozadí veže) nie sú romantické. Pre mňa osobne je skutočnou romantikou spomínaná katedrála a západy slnka.

Keby si mala v Paríži len jeden deň, ako by si ho strávila?
Záleží na ročnom období, ale ja by som si vybrala jar, pretože Paríž je v tomto období nesmierne krásny. Prešla by som sa po všetkých pamiatkach, ráno by som strávila pri šálke café au lait a ochutenom croissante s pain au chocolat a večer by som sledovala západ slnka na Sacré cœur.
Čo by si poradila niekomu, kto sa plánuje presťahovať do Paríža na dlhšie obdobie?
Naplánujte si itinerár a rezervujte si lístky na všetko vopred, pretože toto mesto je večne plné turistov a je lepšie, ak máte všetko pokryté. Najmä veľa vstupeniek do múzeí je zadarmo, takže vám odporúčam vziať to do úvahy, aby ste ušetrili peniaze.
Paríž je mesto snov a kontrastov, kde každý kút dýcha históriou a každý deň môže byť novým objavom. Valeria Kulakovska nám ukázala nielen romantickú stránku francúzskej metropoly, ale aj jej každodenné výzvy a radosti. Jej príbeh nám pomáha pozrieť sa na Paríž očami človeka, ktorý sa nielen teší z krásy, ale snaží sa pochopiť aj rytmus mesta.
Komentovať