Navštíviť New York bolo vždy mojím snom, a tak som sa približne pred dvomi rokmi rozhodla, že si ho splním. Keď som však zistila, že najlacnejšou položkou celého výletu by boli už aj tak drahé letenky, moje plány sa rýchlo zmenili. Spolu s kamarátkou sme začali hľadať alternatívy, miesto, kam by sme ako študentky mohli vycestovať. Požiadavky boli jednoduché: bezpečnosť, krajina mimo Európy a cenová dostupnosť. To všetko a ešte oveľa viac spĺňalo Japonsko, a tak sa začalo veľké plánovanie cesty. Hodiny strávené čítaním článkov známych blogerov, sledovaním vlogov, ukladaním odporúčaní a reelsiek či prípravou itinerára sa postupne menili na čoraz väčšie nadšenie. Všetok čas strávený plánovaním sa zrazu pretavil do eufórie, keď sme o polnoci v Nórsku narazili na akciové letenky a bez váhania stlačili „kúpiť“. Bol to ten moment, keď sa náš sen konečne zmenil na skutočnosť.
V Osake sme boli v reštaurácii jediné cudzinky
Prvou zastávkou našej cesty bola Osaka, kde sme strávili nasledujúce dva dni. Po pristátí sme vyčerpané zamierili do hotela, odkiaľ sme sa po krátkej prestávke vydali na vyhliadku večerného mesta v budove Umeda Sky. Druhý deň sme začali návštevou Osackého hradu a prechádzkou po jeho záhradách. Keďže počasie nebolo ideálne, rozhodli sme sa namiesto toho pozrieť akvárium Kaiyukan, ktoré patrí k najväčším na svete. Na záver sme sa vybrali do zábavnej štvrte Dotonbori, kde sme okrem davov turistov objavili uličky plné typických japonských reštaurácií. V jednej z nich sme sa rozhodli navečerať a bola to nezvyčajná skúsenosť nielen pre nás, ale aj pre domácich, keďže sme tam boli jediní turisti.
Nara ponúka zážitok stretnutia s prírodou
Z Osaky sme sa približne hodinovou cestou metrom dostali do známeho mesta Nara, ktoré je výnimočné svojím parkom plným voľne žijúcich jeleňov a srniek. Fotenie, kŕmenie a hladkanie zvierat nám zabralo značnú časť dňa, zvyšok sme venovali prehliadke budhistického chrámu Tōdai-ji, kde sa nachádza gigantická socha Buddhu. Po návšteve chrámu sme sa vydali na stanicu metra s konečnou zastávkou Kyoto Station.
Výhľad z našej hotelovej izby na vežu Tsutenkaku. (Foto: Laura Lehetová)
Nočný výhľad na Osaku z vyhliadky Umeda Sky. (Foto: Laura Lehetová)
Lístok na vyhliadku stojí v prepočte približne 10 € a dá sa zakúpiť priamo v budove. (Foto: Laura Lehetová)
Prvý deň v Kaiyukan akváriu a jeho časť s medúzami. (Foto: Laura Lehetová)
Kŕmenie tučniakov, ktoré malo medzi návštevníkmi obrovský úspech. (Foto: Laura Lehetová)
Svätyne sú v Japonsku takmer všade, konkrétne táto sa nachádzala na frekventovanej ulici medzi domami. (Foto: Laura Lehetová)
Jednou z najnavštevovanejších atrakcií v Osake je hrad. Do hradu sme sa nedostali, ale prechádzka po jeho záhradách stojí za návštevu. (Foto: Laura Lehetová)
Druhý deň sme sa hodinovou cestou metrom z Osaky dostali do Nara parku, v ktorom voľne žijú jelene a srnky. (Foto: Laura Lehetová)
Jelene v parku sú veľmi kontaktné. Môžete ich kŕmiť sušienkami, ktoré si zakúpite priamo na mieste. Treba však byť opatrný, pretože bývajú veľmi dotieravé. (Foto: Laura Lehetová)
Chrám Todai-ji sa nachádza pri parku a vstup doň stojí približne 2€. (Foto: Laura Lehetová)
Nachádza sa v ňom jedna z najväčších bronzových sôch Buddhu v Japonsku. (Foto: Laura Lehetová)
Známa štvrť Dotonbori počas nášho posledného, daždivého večera v Osake. (Foto: Laura Lehetová)
Kjóto ponúka jedinečnú kombináciu prírody, kultúry a histórie
Najznámejší chrám Kiyomizu-dera bol našou prvou zastávkou v bývalom hlavnom meste Japonska, Kjóte. Následne sme prechádzkou cez štvrť gejší Gion pokračovali k päťposchodovej pagode Yasaka, ktorá patrí k dominantám mesta. Deň sme zakončili prehliadkou svätyne Fushimi Inari Taisha. Bambusový les Arashiyama, budhistický chrám Kinkakujicho, park s opicami Iwatayama a chrám Otagi Nenbutsu-ji tvorili nezabudnuteľnú kombináciu prírody, kultúry a histórie, ktoré nás sprevádzali ďalšie dva dni.
Naše japonské raňajky v hoteli pozostávali z ryže, mäsa, vajíčka, nakladaných húb a papriky. (Foto: Laura Lehetová)
Prvou zastávkou v Kjóte bol najznámejší chrám Kiyomizu-dera. Cesta k nemu vedie do kopca pomedzi stánky so suvenírmi. Chrám je impozantný, no celú atmosféru miesta narúšajú veľké skupiny turistov a myslím si, že by sme sa zaobišli aj bez jeho návštevy. (Foto: Laura Lehetová)
Dominantou bývalého hlavného mesta je pagoda Yasaka. Vedie k nej ulička Ōmiya, známa pouličnými stánkami. Neďaleko chrámu sa nachádza oblasť Gion, kde môžete pri troche šťastia zahliadnuť gejšu, čo sa nám, bohužiaľ, nepodarilo. (Foto: Laura Lehetová)
Nasledujúci deň sme sa ranným autobusom z Kjóta vydali na prechádzku po bambusovom lese Arashiyama, ktorý je najlepšie navštíviť v skorých hodinách, aby ste sa vyhli davom turistov. (Foto: Laura Lehetová)
Z bambusového lesa sme zamierili do Arashiyama Monkey Park, no odporúčam zobrať si vodu a obliecť sa pohodlne, pretože cesta vedie do kopca cez les a pri teplote 38 °C vám zoberie veľa síl. (Foto: Laura Lehetová)
V parku je domček, v ktorom si môžete zakúpiť arašidy alebo ovocie pre opice a nakŕmiť ich nimi. (Foto: Laura Lehetová)
Z parku sme autobusom zamierili k chrámu Otagi Nenbutsu-ji, v okolí ktorého sa nachádza viac než 1 200 kamenných svetských sôch. Prehliadka netrvá dlho, a preto odporúčam pozrieť si vopred odchody autobusov, aby ste sa nemuseli zdržiavať. (Foto: Laura Lehetová)
Sochy rakan vytesali amatérski sochári a zobrazujú rozličné činnosti – od hrania na hudobné nástroje až po najrôznejšie stvárnenia emócií. (Foto: Laura Lehetová)
Ďalším chrámom, ktorý sme v Kjóte navštívili, bol ikonický Kinkaku-ji, známy svojou zlatou farbou. Zvnútra nie je sprístupnený, takže jeho prehliadka netrvá dlho a úprimne za to veľmi nestojí. (Foto: Laura Lehetová)
Neodmysliteľnou súčasťou výletu v Kjóte bola nepochybne návšteva Fushimi Inari-taisha. Pre mňa to už bola menšia turistika. Cesta na vrchol a späť zaberie viac než dve hodiny. Odporúčam prísť buď ráno, alebo večer, pretože počas dňa je miesto preplnené turistami. (Foto: Laura Lehetová)
Počas cesty cez tisíc torii brán sa vám naskytne pohľad na mesto aj na malé svätyne, no nás prekvapila aj rodinka diviakov, ktorá nás sprevádzala krátkym úsekom lesa. (Foto: Laura Lehetová)
Príchod šinkansenu na stanicu v Kjóte, z ktorého sme sa presunuli do Hirošimy. (Foto: Laura Lehetová)
Z ulíc Hirošimy sa ťažká minulosť nevytratila
Približne osemsto kilometrov dlhá trasa z Kjóta do Hirošimy nám zabrala len neuveriteľné štyri hodiny. To vďaka vysokorýchlostným vlakom šinkansen, ktoré dosahujú rýchlosť až tristo kilometrov za hodinu. Mesto nás privítalo príjemnou, až prekvapivo pokojnou atmosférou, no napriek tomu bolo cítiť, že minulosť sa z jeho ulíc nikdy úplne nevytratila. Po dvadsiatich štyroch hodinách v Hirošime nás čakala najdlhšia cesta šinkansenom do najznámejšieho mesta Japonska, Tokia.
Hneď po príchode do Hirošimy naše kroky viedli do múzea Peace Memorial, ktoré je venované atómovému útoku na mesto. (Foto: Laura Lehetová)
Všetky príbehy v múzeu vo mne zanechali stopy, no tento o niečo viac. (Foto: Laura Lehetová)
Pohľad z múzea na námestie s Plameňom mieru. (Foto: Laura Lehetová)
Hladní sme sa po prehliadke presunuli do radu pred reštauráciu, kde sme čakali viac ako hodinu na vychýrené Okonomiyaki. Stálo to však za to. (Foto: Laura Lehetová)
Ďalšia vyhliadka na mesto, tentoraz na Hirošimu a A-Bomb Dome. (Foto: Laura Lehetová)
Posledná časť dňa patrila prechádzke po Peace Memorial Parku, ktorého súčasťou je aj jediná zachovaná budova – bývalá budova priemyselnej komory, dnes známa ako A-Bomb Dome. (Foto: Laura Lehetová)
Zaujímavosťou je, že atómový dom navrhol český architekt Jan Letzel. (Foto: Laura Lehetová)
Tokio nikdy nespí, prinieslo nám kopec zážitkov
Na hlavné mesto sme si vyhradili celý týždeň. Hneď prvý deň, keď sme sa prechádzali po parku Shinjuku Gyoen, mi napadlo, že sa cítim ako v Central Parku v New Yorku. Ten pocit ma sprevádzal počas celého týždňa. Mesto má niekoľko častí, preto je dôležité si dopredu pripraviť, aké miesta chcete vidieť, a na základe toho sa rozhodnúť, kde a kedy ostať. My sme strávili štyri noci v časti Shinjuku a zvyšné tri noci v Asakuse, čo bolo ideálne rozdelenie pre všetky pamiatky a miesta, ktoré sme chceli vidieť. Tokio pôsobilo ako mesto, ktoré nikdy nespí. Každý deň priniesol niečo nové – rušné ulice plné svetiel, pokojné svätyne ukryté medzi budovami aj malé kaviarne, kde sa čas akoby zastavil. Napriek svojej rozľahlosti si nás Tokio získalo a rýchlo sa stalo miestom, kam by sme sa raz chceli vrátiť.
Prvý podvečer v Tokiu sme sa rozhodli navštíviť Shinjuku záhrady, ktoré sú medzi turistami veľmi populárne. Keby som mala opísať, ako si predstavujem Central park v New Yorku povedala by som, že presne takto. (Foto: Laura Lehetová)
Ak by ste hľadali panoramatický výhľad na metropolu Japonska zadarmo, budovu Tokyo Metropolitan Government Building rozhodne nevynechajte. Po prehliadke sme náhodou prišli práve v čase, keď sa na nej premietala svetelná šou. (Foto: Laura Lehetová)
V Tokiu sme väčšinu času trávili nákupmi a pri známej nákupnej ulici v štvri Asakusa sa nachádza chrám Senso-ji. (Foto: Laura Lehetová)
Výhľad zo strechy nášho hotela v štvrti Asakusa na Tokyo Skytree, ktorý každý večer menil svoje sfarbenie. Je to jedno z najznámejších vyhliadkových miest v Tokiu. (Foto: Laura Lehetová)
Pohľad zo Shibuya Sky Observatory na ikonický Shibuya Crossing. Vedľa prechodu sa nachádza aj socha Hačika. Lístok na Shibuya Sky si odporúčam zaobstarať aspoň mesiac vopred. (Foto: Laura Lehetová)
Typická ulička s reštauráciami v Tokiu. (Foto: Laura Lehetová)
Cez GetYourGuide sme si zarezervovali jednodňový zájazd do mesta Hakone, v ktorom sa nachádza svätyňa Hakone pri jazere Ashi. (Foto: Laura Lehetová)
Realita cestovania na známe turistické destinácie ako je Hakone znamená aj to, že ľudia sú ochotní na fotku čakať aj viac ako 20 minút. (Foto: Laura Lehetová)
Svätyňa s jazerom Ashi v pozadí, za ktorým by bolo za dobrých podmienok vidno horu Fuji. Tú je však možné pozorovať len približne 80 dní v roku, najčastejšie počas zimy. (Foto: Laura Lehetová)
Ďalšou zastávkou zájazdu bola po plavbe trajektom návšteva vulkanického údolia Owakudani. Samozrejme, nemohli sme odísť bez ochutnania čierneho vajíčka vareného v horúcich prameňoch a zmrzliny. (Foto: Laura Lehetová)
Po celom dni strávenom na slnku sme sa rozhodli zakončiť večer v digitálnom múzeu teamLab Borderless, ktoré patrilo k najkrajším zážitkom výletu. (Foto: Laura Lehetová)
Jedna z mnoha expozícií múzea, ktorá mi naozaj vyrazila dych. Odporúčam stiahnuť si aplikáciu teamLab, v ktorej sú podrobne popísané všetky miestnosti. (Foto: Laura Lehetová)
Japonsko je okrem iného známe aj svojou keramikou a blšími trhmi, preto nemohla chýbať návšteva mestských častí ako Shimokitazawa, známa desiatkami obchodov s vintage oblečením, a štvrte Kappabashi, ktorá je preslávená rôznou keramikou. Na obe miesta sme sa vracali opakovane. (Foto: Laura Lehetová)
Po prechádzke v Ueno parku, ktorý sa nachádza neďaleko Národného múzea a ZOO, sme objavili malé jazero s možnosťou člnkovania. (Foto: Laura Lehetová)
Skrytá ulička Omoide Yokocho v časti Shinjuku ukrýva desiatky malých, no preplnených reštaurácií s nezameniteľnou atmosférou. (Foto: Laura Lehetová)
Jeden večer sme úplnou náhodou natrafili na neuveriteľný bar, ktorý má len jednu lavičku priamo pred obsluhou, takže sa musíte neustále posúvať, keď príde niekto nový. (Foto: Laura Lehetová)
Na veľký výlet sa treba poriadne pripraviť
Ešte aj teraz, dva mesiace po tomto nezabudnuteľnom zážitku, mi spomienky naň vyčarujú úsmev na tvári, aj keď jeho plánovanie bolo spočiatku náročné. Hľadanie a sledovanie cien leteniek nám zabralo mesiace, kým sme našli tú v správnom čase za super cenu.
Po letenkách prišiel na rad itinerár, ktorým sme sa inšpirovali najmä reelskami z Instagramu a vlogmi youtuberov. Itinerár odporúčam naplánovať ešte pred rezerváciou hotelov, najmä preto, že na známe atrakcie je často potrebné spraviť rezerváciu aj mesiace vopred. JR Pass sme si nekupovali, keďže sa nevzťahuje na najrýchlejšie šinkanseny a samostatné lístky na vlaky aj mestskú dopravu vyšli lacnejšie. Pri plánovaní cesty odporúčam zadať trasu do Google máp, ktoré zobrazia nielen spojenia, ale aj orientačné ceny lístkov. SUICA alebo ICOCA sú dopravné karty, ktoré sa dajú jednoducho pridať do Apple Peňaženky. Kredit si viete nabiť priamo v aplikácii a s kartou bez problémov cestovať mestskou dopravou (vlaky, autobusy, metro) v takmer každom japonskom meste. Lístky na šinkanseny sme objednávali cez oficiálnu stránku https://smart-ex.jp/en/index.php. Okrem týchto lístkov sme si žiadne iné vopred nekupovali, nie je to potrebné. Počas celej cesty som využívala Google Maps, ktoré fungovali skvelo a veľmi nám pomohli aj pri orientácii v metre.
Táto cesta bola jednou z najnáročnejších a zároveň najlepších, aké som kedy zažila. Priniesla mi nielen množstvo materiálnych vecí, ale aj nesmierne množstvo skúseností, ktoré by som možno inde nezažila.
Súvisiace
Komentovať