UK PU, Prešov — V pondelok 19. novembra na pozvanie Inštitútu politológie zavítal do priestorov Univerzitnej knižnice PU medzinárodne známy filozof Joe G. Feinberg, ktorý prostredníctvom svojej prednášky predstavil akademickému publiku svoju publikáciu s názvom „Vrátiť folklór ľuďom“, ako aj prednášku na tému „Paradox autentickosti.“ Hoci je Feinberg pôvodom Američan, problematika folklóru na Slovensku je mu dostatočne známa a prostredníctvom svojej odbornej filozofickej práci sa snaží prispieť k obohateniu poznatkov verejnosti v tejto téme.
Úvod pútavej prednášky patril otázke: čo robí folklorista na filozofii? Podľa mnohých členov odbornej verejnosti sa táto téma či už do filozofického, ale aj politického diskurzu nehodí. Feinberg sa však pokúša tento postoj zmeniť. Ako neskôr aj sám ukázal, často totiž dochádza k prepojeniu politiky alebo ideológie nacionalizmu s folklórom, ktorý sa dokonca môže zneužívať v prospech propagandy vládnucej garnitúry.
Gro jeho témy tvorila idea návratu autentickosti folklóru. Podľa autora je totiž dnešný slovenský folklór do značnej miery zmodernizovaný od toho pôvodného. Feinberg to dokazoval aj na príkladoch štýlov tancovania, farieb krojov, strihov sukne a podobne. Dnešný folklór už skrátka nepredstavuje to, čo kedysi v minulosti. Medzi hlavné dôvody týchto premien uvádza skutočnosti, že v súčasnej dobe sa folklór orientuje na širšie publikum a tak sa musí vedieť dostať výraznejšie do povedomia verejnosti, a v neposlednom rade v mnohých prípadoch sa aj „predať“ na trhu. Za stratu jeho autentickosti môžu v konečnom dôsledku aj samotní diváci, keďže tí si kladú čoraz väčšie nároky na účinkujúcich, ktorí sú následne nútení poprieť autentickosť svojich vystúpení na úkor diváckeho dopytu. Pred predstaviteľmi folklóru sa tak vynára náročná otázka: „Byť tradičným a ignorovať divácky dopyt, alebo sa podriadiť tomu, po čom ľudia túžia?“ Podľa Feinberga sa tak tradícia podriaďuje divákovi.
Jedným z riešení tohto problému sú podľa autora tzv. tanečné domy, kde sa ľudia neučia tancovať ľudové tance pre široké publikum, ale čisto len pre seba. Dochádza tak k návratu autentickosti, keďže v minulosti táto forma umenia tiež nebola určená pre divácke masy, ale len pre uzavretý kruh ľudí, ktorí folklór vnímali ako formu zábavy a trávenia voľného času. Tanečné domy sú teda miestami, kde neexistujú účinkujúci a diváci, pričom pri tanci neplatia zákonitosti javiska. Prestávajú tam existovať rozdiely medzi divákmi a účinkujúcimi, čím dochádza k návratu tradičného génia ľudového umenia.
Feinbergova prednáška očami študentky politológie a folkloristky zo súboru Čerhovčan Kristíny Pavlusovej
„Prednáška doktora Feinberga bola neobyčajná aj z toho hľadiska, že sa o folklóre ako takom na našom inštitúte nehovorí príliš často. Problematika, ktorej sa autor venuje, sa ale dotýka nás všetkých, či už folkloristov alebo nefolkloristov (ako divákov). Priniesť autentickosť do folklóru je snahou odborníkov v tejto oblasti už niekoľko rokov. Vysvetliť ľuďom, prečo je táto autenticita dôležitá a hodnotnejšia ako „spartakiáda“, ktorou je satiricky označovaný folklór minulého režimu, nie je také jednoduché. No práve autentickosť približuje folklór ľuďom a robí ho prirodzeným a spontánnym. Takouto autenticitou by sa mohla inšpirovať aj naša politická scéna. Návrat k pôvodným hodnotám a väčšia prirodzenosť politikov by z ľudí mohla urobiť aktívnejších účastníkov a neboli by len v úlohe divákov.”
Komentovať