Kultúra Literatúra

Príbeh o tom, že dokonalosť nie je ľudská

„Nesmierne pútavé. Nezabudnite sa sem-tam nadýchnuť." LE POINT (Foto: Ivana Šaffová)

Rozprávať viacerými cudzími jazykmi, hrať na hudobné nástroje, kontrolovať svoj strach, byť fyzicky aj psychicky zdatný. Dá sa to všetko skombinovať a dokázať? Možno si práve pomyslíte, že je to nemožné. Opak je však pravdou. Maude Julienová, naše jediné dievča na svete, je toho dôkazom.

„Keď som po prvý raz vstúpila do toho domu, mala som asi štyri roky. Nikto ma nedrží za ruku, vedľa seba nikoho necítim. Vnímam akurát svoje ruky, zovreté v päsť, ktoré zvierajú látku, akoby to bol jediný záchytný bod vo vesmíre.“

Jediné dievča na svete je autobiografickým príbehom autorky, ktorá si prešla veľmi ťažkým detstvom. Hlavná postava, Maude Julienová, odmalička vyrastala v jednom a tom istom dome spolu so svojimi rodičmi. Nikdy nestretla svojich príbuzných, nevidela susedov. Párkrát ich prišli navštíviť otcovi priatelia či robotníci, ktorí dohliadali na údržbu domu. Jej jedinými a najlepšími priateľmi boli zvieratá. Sama mala poníka, psa a dokonca aj kačku, ktorá sa raz objavila v ich záhradnom jazierku.

„Má zviera schopnosť naučiť človeka, čo je to šťastie? Napriek môjmu hlbokému zúfalstvu som nesmierne šťastná, že som mohla poznať takýto nádherný zdroj šťastia.“

Maude málokedy vychádzala z domu. Nemohla. Jej otec bol toho názoru, že svet „tam vonku“ je skazené miesto plné zlých ľudí. A tak jej vzdelanie zabezpečovali rodičia. Matka sa starala o bežné školské predmety, otec zasa o výcvik. Počas neho musela plniť rôzne úlohy či skúšky. Túžil z nej mať dokonalú dcéru, nadčloveka, ktorý dokáže čokoľvek.

„Ak sa pridáš k ostatným ľuďom, budú s tebou zaobchádzať ako ostatné kačice s Pituom. Ani na chvíľku nezaváhajú, aby ťa roztrhali na kusy, či kvôli nejakej hlúposti, alebo celkom bez príčiny.“

Hudba sa napokon stala jej vyslobodením. Počas svojej mladosti sa učila hrať na rôzne hudobné nástroje a vystriedala niekoľkých pedagógov, no až ten posledný jej pomohol naplniť jej najväčší sen – byť slobodná a žiť normálnym životom.

„Keď sa mi niekedy od nich podarí dostať, budem v nemom úžase obdivovať všetko, čo vo svete uvidím. Modlím sa, aby hlas môjho otca ostal navždy zatvorený v tomto dome a neprenasledoval ma.“

Život má rád odvážnych ľudí, ktorí vedia, za čo bojujú

Kniha sama osebe je napísaná neskutočne ľahko a pútavo, riadky sa čítali automaticky. Čitateľa naozaj pohltí, až napokon zistí, že je na konci poslednej strany. Donúti ho premýšľať nielen nad životom Maude, ale aj nad tým, či by on sám dokázal byť takto oddaný svojim rodičom.

Autorka veľmi emotívne vyjadruje svoje pocity a myšlienky, spomína na to, čo prežívala. Aj napriek dokonale naplánovanému každodennému rozvrhu si našla čas na svoj vlastný, aj keď iba hodinový život. Ten nachádzala v hudbe a knihách. V príbehu taktiež pociťujeme jej revoltu (miestami aj odpor) voči rodičom.

Prečo sa nevzoprela už skôr? Ako by aj mohla. Otec, matka a ich domov sa pre ňu stali akýmsi bezpečným prístavom, kde musela kotviť. Svet mimo domu nepoznala. Postupne s pribúdajúcim vekom sa všetko začalo meniť. Maude sa zmenila. Mala viac vedomostí a čo bolo najdôležitejšie, už sa viac prestala báť. Preto netreba zabúdať na to, že kedykoľvek to bude možné, postavte sa za seba, za svoj život, za svoj osud.

Knižná recenzia vyšla v spolupráci s kníhkupectvom Artforum Prešov.

 

 

Avatar

Ivana Šaffová

Milá a večne usmievavá študentka Turizmu, hotelierstva a kúpeľníctva, ktorá zbožňuje dlhé rozhovory pri kávičke, písanie a prechádzky v prírode. Najradšej relaxuje pri dobrej knihe či filme. Je otvorená novým príležitostiam a všetko robí naplno a najlepšie ako vie. Deň čo deň sa snaží byť stále lepším človekom.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Instagram

Something is wrong.
Instagram token error.