Dospelí tvrdia, že každý študent by mal vyskúšať pravý a nefalšovaný vysokoškolský život priamo na internátoch. Je to však pravda? Naozaj ide len o veľa zábavy a slávne „chodbovice“? Okrem toho, sú tu aj nemalé starosti, s ktorými sa každý študent musí vysporiadať sám.
Raňajky pre každého
Po búrlivej noci, kedy sa hlasný zvuk ozýval z každej strany internátu a nedalo sa spať, si chcete v pokoji užiť aspoň raňajky. Nejde tu síce o bohaté stolovanie a väčšinou ani nemáte na výber z piatich jedál. Ste totiž rád aspoň za to málo, čo ste si z domu vzali. Aby to bolo čerstvé, využijete prírodnú chladničku na parapete. V tom lepšom prípade nájdete jedlo neporušené, v tom horšom a pomerne častom prípade si uvedomíte, aký ste vlastne charakter, keď prikrmujete aj vtáčiky z okolia, hoci to nebol váš cieľ.
Okrem hlučných študentov, ktorí so záľubou pod oknami spievajú „…a od Prešova…“, sa nájdu aj ochotní jedinci, ktorí s radosťou pomôžu. Buď skočia cez okno na terasu po spadnuté jedlo, alebo vám zavesia záclonu.
Môj spolubývajúci varí lepšie ako tvoj
Vifonka ťa už nebaví a jogurt ťa nenasýti? Vlastnoručne uvarené jedlo na internáte je poriadny luxus. Keď sa následne prechádzate po chodbe a zanechávate za sebou závan voňavého jedla, spôsobujete ostatným jedincom, ktorí majú na výber iba jogurt, mierne problémy. Preto sa často stáva, že pri vôni chutného pokrmu ste zrazu v pozore a spontánne sa so spolubývajúcimi večer o deviatej rozhodnete, že skočiť do mesta na hamburger je predsa skvostný nápad.
Po schodoch spoznávam…sprchy
Študenti ubytovaní na Starom internáte sa musia o sprchy deliť s celým poschodím. Často sa však stane, že z dôvodu:
- obsadenej sprchy
- pokazeného svetla
- chýbajúcej hadice
- iných nevysvetliteľných dôvodov (alebo si ich nechceme vysvetliť)
sme nútení postúpiť a spoznávať sprchy na iných poschodiach. S uterákom v ruke a pyžamom prehodeným cez rameno tak s malou nádejou dúfame, že čím ideme vyššie, tým budeme mať viac šťastia. A nie vždy to tak je. Internátne sprchy zároveň dokážu z človeka, ktorý miloval dlhé chvíle vo vani, spraviť človeka, ktorý sa zrazu uspokojí s piatimi minútami. A popravde, viac by možno ani nezvládol.
„Centrum výpočtovej techniky“
Všade samé káble. Od internetu, nabíjačky na mobil a notebook až po lampičky a slúchadlá. Všetko to tvorí jednu veľkú záhadu, pri ktorej sa bojíte, že sa z nej už nedostanete. Preto len čakáte a veríte, že sa nič zlé nestane. Občas sa zamyslíte, či máte s počtami problém vy alebo niekto iný. No štyri postele a tri zásuvky sú pomer, ktorý vám nesedí. Potom ste vďační za ochotnú spolubývajúcu, ktorá vám umožní káble ťahať cez jej posteľ.
Nie všetko je k dispozícii
Človek je tvor omylný a niekedy sa stane, že zabudneme na dôležité veci. Nemusí ísť výlučne o to, že sme sa „zabudli“ pripraviť na zápočet alebo skúšku. Často zabúdame aj na hmotné veci. Ako napríklad ja na tanier. Preto na internáte konzumujem jedlo z vrchnáku od misky. Ale ide aj o zabudnutú zubnú pastu, pyžamo a podobne. Vtedy platí staré známe, v núdzi spoznáš priateľa.
Nie všetko je však zlé. Internát vám umožní spoznať veľa nových ľudí, zažiť neopakovateľné chvíle a mať spomienky, na ktorých sa o pár rokov budete len smiať. 🙂 Ak aj vy patríte k študentom ubytovaným na internátoch, pochváľte sa nám s vašimi zážitkami v komentároch. 🙂
Henrieta Hlinková
Komentovať