Niektoré rodiny si jeseň spájajú s návštevou blízkych, prechádzkami v parku alebo sedením v kaviarni. A potom sú tu takí, čo si dobrovoľne naložia batoh, spacák a dajú sa na 30 kilometrový pochod cez les. Presne tak vyzeral dvojdňový čunder s partiou zloženou z rodičov, tety a „krstného, ktorý nie je krstný, ale všetci mu tak hovoria“.
Výprava odštartovala v hmle a mrholení na zastávke Ružín. Počasie malo síce náladu ako pondelkové ráno, ale tekutá motivácia už vo vlaku spravila svoje. Jesenný Ružín ukázal svoju najlepšiu tvár. Lesy plné farieb, ktoré sa cez opar podobali skôr na kulisy k tajomnému filmu než na klasický les. Z asfaltky sa trasa rýchlo zmenila na lesné chodníky a začala sa neoficiálna súťaž: Kto uvidí viac salamandier. Nie všetky však mali šťastný koniec, čo je smutná pripomienka, že aj na turistických trasách sa oplatí dvíhať nohy, oči a možno obmedziť pohyb Jeepov.
Plán bol prespať v noci v nocľahárni v lese, no pôvodná predstava, že chata bude prázdna, sa rozplynula hneď, ako sa vo vzduchu objavil dym. Bolo jasné, že nie sme jediní, komu napadlo prespať v lese. Na mieste sme našli ďalších sedem turistov. Našťastie, nocľaháreň bola pripravená aj na väčší nápor. Klobásky, teplo z ohňa sa rýchlo postarali o to, že cudzí ľudia sa zmenili na partiu, čo sa večer smiala pri tej istej lavičke.
Noc v chate bola síce teplejšia než v stane, no nie každý spánok sa dá zaradiť medzi wellness zážitky. Ranné balenie batohov bolo sprevádzané rituálnym povzdychom: „Ešte 15 kilometrov a potom pivo.“
Druhá etapa viedla po Ceste hrdinov SNP, kde už v tomto ročnom období veľa ľudí nestretne. Zato húb bolo viac než dosť. Vrcholom hubárskeho divadla sa stal obrovský vatovec a reakcia bola taká, akoby sa práve objavil poklad. Výsledkom bola večera v trojobale, ktorá presvedčila aj zarytých nehubárov (čiže mňa), že niektoré huby si zaslúžia rešpekt.
Vyhliadková veža v Košiciach bola už len bodka na konci cesty. Všetci mali dosť, len pes akoby práve dostal druhý dych. Po príchode do Ťahanoviec nasledoval menší šok – žiadna krčma otvorená. Nakoniec to zachránil obchod a klasická rodinná odmena v podobe piva. Lebo po čundri sa prosto patrí pripiť na prežitie.
Komentovať