Komentáre Kultúra

Rozhovor s politickým analytikom IPOL PU Matúšom Žacom o EÚ: “Súčasná mladá generácia berie možnosť ísť slobodne voliť ako samozrejmosť”

Matúš Žac pred budovou Európskeho parlamentu (Foto: Matúš Žac)

Voľby do Európskeho parlamentu sa pomaly, ale isto blížia, pričom je potrebné výrazne zvýšiť volebnú účasť, pretože sme v tomto ukazovateli na chvoste celej EÚ. Aj obyvatelia Slovenska sa čoraz viac stretávajú s rôznorodými európskymi témami, ktoré sa priamo dotýkajú ich životov. Ide o jeden z efektov globalizácie, keď problém v inej krajine (ako napríklad Brexit) môže spôsobiť dôsledky vo viacerých krajinách integračného zoskupenia. Témami Európskej únie „žije“ aj Prešovská univerzita, kde sa napríklad v zimnom semestri uskutočnil diskusný panel #MYSMEEU. S politológom IPOL PU a pracovníkom kancelárie Europe Direct Prešov Matúšom Žacom sme sa porozprávali aj o aktuálnych európskych témach, ktoré najviac zaujímajú slovenské obyvateľstvo.

Téma Európskej únie podľa prieskumov verejnej mienky relatívne dosť polarizuje názory v slovenskej spoločnosti. Čím je spôsobené, že Slováci ešte po 14 rokoch dostatočne nedôverujú EÚ?

Azda najväčším problémom, prečo ľudia na Slovensku dostatočne nedôverujú EÚ, je slabá informovanosť občanov o EÚ a jej aktivitách. To však nie je problém len Slovenska, ale všetkých členských krajín EÚ. Ako príklad je možné uviesť výsledok referenda o vystúpení Veľkej Británie z EÚ. Hneď po zverejnení výsledkov referenda bola najvyhľadávanejšou otázkou vo Veľkej Británii na Googli otázka čo je to Európska únia. Ľudia nevedia alebo už zabudli, že po skúsenostiach z prvej a druhej svetovej vojny vznikol projekt európskej integrácie preto, aby sa na európskom kontinente už nikdy vojensky nebojovalo. Štyri základné slobody (voľný pohyb tovaru, kapitálu, občanov a služieb), na ktorých EÚ vznikla, priniesli v povojnovom období v ekonomickej a politickej oblasti výrazné úspechy. Výsledkom dnes je, že čo sa týka miery slobody, životnej úrovne a bezpečnosti, krajiny EÚ sú na popredných svetových priečkach. Je však nutné pripomenúť aj krízy, ktorými si EÚ za posledné roky prešla.

Po vypuknutí finančnej, dlhovej a migračnej krízy sa ľudia začali pýtať, či je možné riešiť tieto problémy na európskej úrovni a či nebude lepšie vrátiť niektoré kompetencie naspäť členským štátom. EÚ nedokázala vždy dostatočne rýchlo riešiť novovzniknuté problémy a výzvy, pretože dohoda všetkých členských krajín EÚ na európskej úrovni vyžaduje väčší čas a priestor na diskusiu ako na úrovni národnej. V niektorých oblastiach, ako nám ukázala problematika migrácie, sa jednotlivé členské štáty dokonca nevedia zhodnúť. Je však nutné občanom dookola pripomínať, že aj keď má EÚ mnohé problémy, riešia sa diskusiou a demokraticky, nie vojensky ako to bolo v minulosti. 

Aké sú pozitíva EÚ vo vzťahu k bežnému občanovi? Mnohí ľudia pri vyslovení pojmu EÚ vidia len tajuplný prebirokratizovaný Brusel, ktorý má od občanov ďaleko, ale tak to predsa nie je. Ak totiž porovnáme situáciu na Slovensku napríklad v roku 1997 a v súčasnosti, tak sme prešli značný kus cesty aj vďaka EÚ.

Dnes sa najviac spomínajú spomínané štyri slobody (voľný pohyb tovaru, kapitálu, občanov a služieb), vo vzťahu k eurozóne (eurozónu tvoria členské štáty Európskej únie, ktorých menou je euro, pozn. redaktora) jednotná mena, ale aj napríklad zrušenie vysokých roamingových poplatkov medzi členskými krajinami EÚ. Osobne však za najväčšie pozitíva považujem mier a prosperitu. Vďaka neexistencii vojny na európskom kontinente a spolupráci medzi krajinami sa občania EÚ môžu tešiť životnému štandardu, ktorý je v ostatných častiach sveta na míle vzdialený. 

Matúš Žac na pôde Európskeho parlamentu (Foto: Matúš Žac)

V máji 2019 nás čakajú eurovoľby. O čo všetko v nich pôjde a prečo je dôležité, aby aj Slováci šli k voľbám?

Bohužiaľ, najmä súčasná mladá generácia berie možnosť ísť slobodne voliť ako samozrejmosť a často k nej pristupuje ľahkovážne. Vo voľbách ide o budúcnosť nás všetkých a preto je rozhodnutie ísť voliť (ako aj to, komu dáme svoj hlas) nesmierne dôležité. Už v predošlých eurovoľbách sa do Európskeho parlamentu dostal veľký počet zástupcov z radov euroskeptikov, populistov či nacionalistov. Európska únia za posledné roky prešla turbulentným obdobím, masovou imigráciou, teroristickými útokmi a ďalšími problémami. Najmä z týchto dôvodov sa európske nacionalistické a euroskeptické politické strany za posledné roky posilnili, a preto nám v máji reálne hrozí, že sa do Európskeho parlamentu dostanú ešte vo väčšom počte ako v predošlých voľbách. Ak však chceme zachovať projekt EÚ, je nutné ísť voliť a voliť politické strany, ktoré sú demokratické a proeurópske. V účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu je Slovensko už tretie voľby na poslednom mieste. Je preto potrebné ľudí permanentne informovať a pripomínať im dôležitosť volieb. 

V Prešove pôsobí aj kancelária Europe Direct. Aké je jej poslanie či náplň práce?

Hlavným poslaním Informačného centra Europe Direct Prešov je zvyšovanie povedomia, vedomostí a informačnej interaktivity obyvateľov primárne Prešovského kraja o všetkých oblastiach činností EÚ, jej inštitúciách a o činnostiach, ktoré majú vplyv na každodennú činnosť obyvateľov prešovského regiónu. Primárnym cieľom Europe Direct Prešov je svojou informačnou, edukačnou i sprostredkovateľskou činnosťou priblížiť EÚ občanom regiónu, a to poskytovaním objektívnych a nezávislých informácií o EÚ, o jej inštitúciách, politikách, prioritách a aktivitách.

Slovenská a európska vlajka ako znak kooperácie a priateľstva (Foto: Aktuality.sk)

Ako hodnotíte diskusné panely #MYSMEEU, ktoré sa uskutočnili aj na pôde UNIPO? Je to jedna z ciest, ako zvyšovať pozitívnu mienku o únii? V čom by mohlo robiť aj Slovensko viac, aby sme budovali pozitívne povedomie o EÚ a zdravý „euronacionalizmus“?

Jedným z nástrojov, ako priblížiť EÚ bližšie k občanom, je pravidelné informovanie o aktivitách a činnostiach EÚ a formou diskusie ich aktívne zapájať do formovania politík EÚ. Iniciatívu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky s cieľom obnoviť širokú spoločenskú diskusiu na Slovensku o aktuálnych témach týkajúcich sa Európskej únie formou projektu #MYSMEEU vnímam ako skvelú možnosť zvýšiť povedomie mladých ľudí o EÚ. Jednou z možností ako zefektívniť pozitívne povedomie o EÚ medzi mladými ľuďmi by mohlo byť aj rozšírenie tohto projektu z univerzít a vysokých škôl aj na stredné a základné školy.

Na UNIPO pôsobí aj relatívne značná časť študentov ukrajinskej národnosti. Vnímate pomoc pre vstup Ukrajiny do EÚ ako jednu z priorít našej zahraničnej politiky?

Podľa odborných výskumov väčšia časť slovenskej verejnosti súhlasí s cieľom zahraničnej politiky SR podporovať integráciu Ukrajiny do EÚ, podobne ako väčšina členských krajín EÚ. Dôležitejšie však je, aby sa Ukrajina sama rozhodla, kam chce v zahraničnopolitickej otázke smerovať. Momentálne je na východe Ukrajiny vojna, samotní občania Ukrajiny sú v tejto otázke nejednotní, životná situácia sa v krajine rapídne zhoršila a preto mnohí volia odchod z krajiny. Ukrajina je náš východný sused s ktorým sme mali vždy dobré vzťahy. Koniec koncov, časť západnej Ukrajiny bola v medzivojnovom období súčasťou Československa a s mnohými Ukrajincami sme tak žili v rovnakom štáte. Oba národy sú si kultúrne, etnicky, ale aj jazykovo veľmi blízke a preto vnímam pomoc Ukrajine aj ako našu morálnu povinnosť. 

Študent 2. ročníka na Mgr. stupni FF UNIPO v odbore politológia
"Hoc s tvojim názorom nemusím absolútne súhlasiť, tak položím aj život za to, aby si ho mohol slobodne povedať" (Voltaire)

Avatar

Róbert Király

Študent 2. ročníka na Mgr. stupni FF UNIPO v odbore politológia
"Hoc s tvojim názorom nemusím absolútne súhlasiť, tak položím aj život za to, aby si ho mohol slobodne povedať" (Voltaire)

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Instagram

Something is wrong.
Instagram token error.