Vo štvrtok 12. októbra sa v Literárnej kaviarni Viola uskutočnilo podujatie Dedina mestu – zvyky a obyčaje Rusínov z Levočských hôr. Tamojšie tradície uviedol a predstavil folklórny súbor Javorina z Torysiek.
Rusíni bývajú spájaní hlavne so severovýchodnými okresmi Slovenska, preto môže tamojšie pestovanie tradícií prekvapiť a príjemne zaskočiť. Dôkazom toho sú Rusíni z obce Torysky. Tá sa nachádza na Spiši v lesoch Levočských vrchov.
Kaviareň Viola sa snaží pravidelne ukázať divákom z mesta autentický rusínsky folklór. Preto sa po predstavení folklórneho súboru z Tichého Potoka rozhodla dať priestor ich susedom z neďalekej obce.
Folklórny súbor Javorina pôsobí od roku 1974. V súčasnom svete to folklór nemá jednoduché, no ako bolo už v úvode podujatia prízvukované, stále je životaschopný. Rusíni sa v obci Torysky ocitli vďaka zvláštnym okolnostiam, no už dlho sú jej tradičnými obyvateľmi. Po krátkom uvedení histórie Rusínov v obci súbor prezentoval priebeh priadok. Dobrá nálada, humor a spontánnosť zapôsobili na všetkých divákov.
Dôležité boli aj hudobné vložky tvorené miestnymi verziami tradičných piesní. Nasledovala ukážka rusínskej svadby podľa miestnych zvykov: odpytovanie nevesty, čepčenie, družbovský tanec. Tamojšou špecialitou je 5-kilový makový koláč zvaný kuch. Slúžil ako dar na slávnostné životné udalosti (okrem kuchu boli tradičnými špecialitami miestnych aj mačanka, džatky a hriatô). Preto nesmel chýbať ani na svadbe vo Viole, kde ho rozkrájali a ponúkli všetkým hosťom večera.
Mária Pihuličová, členka a zástupkyňa folklórneho súboru, prezradila, ako dokážu motivovať mladých ľudí k záujmu o folklór:
„Osobne si myslím, že mladí majú o folklór stále záujem. Dôležité je, keď ich do toho nenútime. Naše vystúpenie nie je presne nalinajkované tak, ako to väčšinou majú iné folklórne súbory. Snažíme sa, aby to bolo o autentickosti a spontánnosti tak, ako to bolo kedysi na dedinách. Malo by to byť niečo, čo je od srdca. Folklór nie je niečo, čo mali iba naše babky a dedkovia, ale niečo, čo reálne žije.“
Na záver večera si všetci spoločne zaspievali Živite ľudije. Cieľ, ktorý vystúpenie sledovalo, aj naplnilo. Zaujalo aj naladilo. Rusíni vedia, ako na zábavu, a na svoje tradície sú hrdí. Ich slávny rodák na to upozornil výrokom:
„Chto svoje porosit a za čudžym prahne, ta tot svoje stratit a čudže nedošahne.“
Poučenie z toho vyplývajúce môže poslúžiť naozaj všetkým ľuďom. Súhlasíte? Aký vzťah k folklóru a ľudovým tradíciám máte vy?
Komentovať