Hypotetické otázky vedia rozprúdiť konverzáciu, kreativitu, predstavivosť, ale hlavne zamestnať našu myseľ aj na dobu neurčitú. A to nielen v školskom či internetovom prostredí, ale aj v tom domácom, kde sa našimi odborníkmi na tieto otázky stávajú najmä deti.
V prípade, že by si rodičia mali zapisovať všetky otázky, ktoré od svojich deti dostanú, určite by to dopadlo nejako takto:
Ako vysoko môže človek niečo hodiť?
Čo keby búrka spustila všetku vodu v jedinej obrovskej kvapke?
Čo by sa stalo, keby sa všetci ľudia postavili na jedno miesto a naraz vyskočili?
Našťastie, vedec Randall Patrick Munroe sa rozhodol túto úlohu zodpovedania otázok vziať na seba. Začalo to zberom všemožných ideí od rôznych ľudí, ktorí zanechali odkaz v jeho mailovej schránke. Študovanie odpovedí cez počítačové simulácie, hrabanie sa v odtajených vojenských výskumných materiáloch, bádanie v odborných knižkách, riešenie diferenciálnych rovníc, ale aj konzultácie s jeho kolegami spolu s kreslením jednoduchých čiar na papieri. Toto všetko ho doviedlo až k vzniku normálne nenormálneho bestselleru v Spojenom kráľovstve a v Spojených štátoch amerických s názvom Čo keby?
Bestseller založený na skutočne divokých otázkach, ktoré nás posadia do kresla a nepustia, až kým nezískame úplne všetky odpovede. Niektoré otázky čitateľov dokonca aj pobavia, avšak nie viac ako trefné vyjadrenia autora, a to hlavne v sekcii:
Divné [a znepokojujúce] otázky z Čo keby? Inboxu.
Q: Bolo by možné dostať vaše zuby na takú nízku teplotu, že by sa po vypití horúcej kávy rozbili?
– Ďakujem Shelby, za moju novú opakujúcu sa nočnú moru
Q: Môj priateľ je presvedčený, že vo vesmíre je zvuk. Nie je, však?
Q: Je možné plakať tak veľmi, že sa dehydrujete?
– Karl je všetko v poriadku?
Okrem zmyslu pre humor sa autor môže pochváliť svojím štúdiom na Christopher Newport University. Rovnako aj svojou prácou pri stavaní robotov vo výskumnom centre NASA Langley Research Center, ktoré však v roku 2006 opustil a spolu so svojimi kreslenými postavičkami obsadil internet na plný úväzok na jeho webe XKCD. Jeho vedecký talent často využívajú aj seriózne médiá ako The Guardian či The New York Times, pre ktoré kreslí vysvetľujúce grafy. Dokonca bol trikrát nominovaný na cenu Hugo Award. Okrem spomínanej knihy vydal ďalšie humorné, ale zároveň aj poučujúce tituly: Ako na to, Veľký vysvetľovač a jeho úplne prvý titulok XKCD Volume 0.
Malá zaujímavosť na koniec. Medzinárodná astronomická únia po ňom pomenovala asteorid: Asterid 4942 Munroe, ktorý je dostatočne veľký na to, aby spôsobil masové vyhynutie, ak by niekedy zasiahol planétu ako Zem.
Komentovať