Michal Škombár je mladý spisovateľ, ktorý pochádza zo Sliača. Napriek svalovej atrofii sa snaží žiť svoj život naplno, a tak sa z neho stal spisovateľ na plný úväzok. Michal vydal tri knihy a na ďalších už pracuje.
Čo ťa priviedlo k písaniu? Ako si sa k tomu dostal?
„K písaniu ma priviedlo čítanie jednej knižnej série. Vzbudilo to vo mne takú túžbu, že by som chcel napísať niečo podobné. V noci som sa o tom rozprával s Bohom a on mi dal do hlavy taký nápad, príbeh, a tak som postupne písal a z toho vznikla tá dvojdielna séria.“
Môžeš našim čitateľom predstaviť jednotlivé knihy?
„V knihe Druhá šanca má hlavná postava rovnakú chorobu ako ja. Jedného dňa spozná muža, ktorý mu ponúkne druhú šancu na život. Ponúkne mu možnosť vyliečiť sa z choroby, ale musí za to niečo obetovať, opustiť svoju rodinu a priateľov a následne obetovať svoj život na záchranu iných. Moja posledná kniha Na rozhraní dvoch svetov je o mladom mužovi, ktorý žije vo svete, kde sú všetci mladí a nikto nespí. Jedného dňa stretne v krčme starého muža, ktorý mu ponúkne prácu. Tým sa rozbehnú udalosti. Je to úplne nový príbeh, ktorý má 184 strán. A to bolo aj mojím cieľom, napísať niečo krátke, čo je človek schopný prečítať počas cestovania vlakom. Ľudia dnes nemajú veľa času na čítanie, tak sa snažím prispôsobiť ich nedostatku času.“
O čom je tvoja druhá kniha?
„Druhá kniha Pravá tvár je pokračovaním Druhej šance. Mal som chuť dať tomu otvorený záver, a tak dať čitateľovi priestor na jeho fantáziu.“
Ako dlho a akým spôsobom píšeš svoje knihy?
„Nedokážem ovládať svoje telo. Jediný pohyb robím dvoma prstami na ruke a pohyb myšou robím bradou a tak vyťukávam písmenko po písmenku pomocou klávesnice, ktorá je na obrazovke počítača. Druhú šancu som písal približne dva roky a to bolo hlavne kvôli tomu, že som popri tom aj študoval a ešte som nevedel tak rýchlo písať. Napísanie druhej knihy mi trvalo približne rok. Tretiu knihu som písal zhruba šesť mesiacov.“
Je ťažké vydať mladému človekovi knihu? Ako prebieha komunikácia s vydavateľstvom?
„Nájsť vydavateľstvo, ktoré je ochotné dať šancu neznámemu autorovi, je poriadna fuška. Musíte mať aj určité šťastie, že si vôbec prečítajú práve váš rukopis. Je to vždy beh na dlhé trate. Následná komunikácia pri vydávaní knihy prebiehala veľmi ľahko. Úpravy textu, ktoré mi spravili, boli len také kozmetické. Nevyhodili mi z príbehu nič, s čím by som ja nesúhlasil.“
Obálky tvojich kníh sú veľmi špecifické. Kto ti ich navrhuje?
„Návrh o tom, čo má byť na obálke, sa zrodil v mojej hlave. Prvé dve knihy graficky upravil môj dobrý kamarát grafik Martin Heneš. Obálku tretej knihy graficky upravili vo vydavateľstve Elist a o konečnej farebnej verzii rozhodli čitatelia hlasovaním.“
Máš už námet na ďalšie knihy?
„V súčasnosti som dokončil štvrtú knihu a čakám na vyjadrenie od vydavateľstiev. Prezradím, že v piatej knihe som po prvýkrát čerpal zo slovenského prostredia, takže som sám zvedavý, ako sa to bude ľuďom páčiť.“
Máš nejaké krátke povzbudenie pre mladých ľudí, ktorí by tiež chceli vydať knihu?
„Nevzdávajte sa a nebojte sa. Niekedy sú také chvíle, keď človek nevie zo seba vydať ani jedno slovo, a môžete mi veriť, lebo to často zažívam na vlastnej koži. Pozerám do počítača aj štyri, päť hodín a neviem nič napísať. Nebojte sa toho, že vám to občas nejde a vychutnajte si ten moment, keď sa to zlomí.“
Talentovaného spisovateľa Michala Škombára môžete sledovať na jeho facebookovej stránke a Instagrame. Nezabudnite sa zapojiť do našej súťaže o knihu Na rozhraní dvoch svetov, ktorú nám venovalo vydavateľstvo Elist.
Komentovať