Peter Zagiba je slovenský športový komentátor. Jeho prioritným športom je futbal. Dlhodobo žije na východnom Slovensku, práve preto sa venuje športovému dianiu v týchto regiónoch. V nasledujúcich riadkoch vám prinášame rozhovor s absolventom Prešovskej univerzity Petrom Zagibom.
Ahoj, Peťo. Je o tebe známe, že si bývalým študentom Prešovskej univerzity. Čo ti dalo štúdium na tejto univerzite?
Bola to veľká „škola”. Poviem to takto, možno až 80 % všetkých potrebných skúseností som nabral v médiách a priamo v praxi, ale tých 20 %, ktoré mi dala univerzita, je najdôležitejších a bez nich by som možno bol dnes niekde úplne inde. Verte alebo nie, je veľkou konkurenčnou výhodou mať znalosti získané na pôde Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity.
Kde si pôsobil po skončení vysokej školy?
Začínal som v košickom rádiu Hornet (dnes rádio Šport) ako športový redaktor, to bolo pár dní po škole. Ešte počas štúdií som písal pre niektoré športové weby, mal som tak už nejaký základ. V rádiu to bolo spočiatku poriadne trápenie, ale som veľmi vďačný, že mi dali šancu a pracovali so mnou, až kým som sa aspoň ako-tak obrúsil.
Kedy a vďaka čomu si sa dostal do Rozhlasu a televízie Slovenska?
Vďaka dobrým kontaktom môjho šéfa v rádiu, ktorý zistil, že v RTVS potrebujú externú výpomoc a spolu s ďalšími kolegami ma tam v podstate „navrhol.” Boli sme traja, ale jeden skončil po pár dňoch a druhý odišiel do Bratislavy pracovať v TV Digi Sport. Bolo to v lete 2011, takže v televízii som už viac ako šesť rokov.
Ako si sa dostal ku komentovaniu futbalových zápasov?
Úplnou náhodou, ale zároveň musím dodať, že išlo o splnenie môjho najväčšieho profesijného sna. Práve preto, aby som niekedy komentoval futbalový zápas pred celým Slovenskom, som sa v mladosti vydal touto cestou a šiel som študovať masmediálnu komunikáciu. V deň, keď bola polovica redaktorov RTVS na olympiáde v Riu, mi zavolal Marcel Merčiak, aby som odkomentoval dva duely futbalovej Fortuna ligy. Bol to skvelý pocit!
Považuješ prácu v spomínanej televízii za svoj vrchol alebo by si sa chcel ešte niekam posunúť?
Práca v najlepšej slovenskej televízii je jednoznačne vrchol, ale verím, že ako 31-ročný mám ešte toho veľa pred sebou. Ciele si však nechám pre seba.
Viktor Pamula
Komentovať