Každý rok začiatkom novembra sa cintoríny rozžiaria svetlom sviečok a zaplnia vencami, kvetmi a ozdobami. Je to krásny symbol úcty k blízkym, ktorí už nie sú medzi nami.
Často si však nechceme priznať, že svoju úctu prejavujeme aj odpadom. Plastové vence, umelé kvety a desiatky kahancov – všetko to síce pôsobí ako symbol spomienky, no pre prírodu to znamená obrovskú záťaž.
Povedzme si úprimne – keď boli naši drahí ešte medzi nami, viac sa potešili živej kvetine či praktickému darčeku. Prečo by to po smrti malo byť inak? Pamätám si, ako sa moja babka vždy tešila z čerstvých vykvitnutých ľalií. Preto mi dnes príde neúprimné, ak by som jej na hrob priniesla niečo umelé. Skôr urážka než prejav úcty.
„Dušičkové“ obdobie prináša veľkú záťaž aj pre samotné kvetinárstva – miesta, kde vznikajú malé majstrovské diela ako prejav úcty zosnulým. Jedno také sme navštívili aj my. Zaujímalo nás, ako sa s dilemou živých a umelých kvetov vyrovnáva pani Slávka Sedláčková, majiteľka kvetinárstva Kvety Slávka na ulici 17. novembra v Prešove.
„V našom kvetinárstve zákazníkom ani neponúkame umelé kvety či ozdoby. Ak si ich niekto pýta, snažíme sa ho edukovať a navrhneme ekologickú alternatívu. Podľa mňa to aj vyzerá lepšie. Máme stálych zákazníkov, ktorí k nám chodia z opačného konca Prešova, práve preto, že preferujú ekologický výber,“
hovorí Slávka Sedláčková.
Poučila nás, že aj pri výrobe ekologických výzdob používajú výhradne prírodné materiály. Namiesto lepidla napríklad zošívajú časti ozdoby šnúrkou z prírodných vlákien.
Mnohé kvetinárstva by mohli zvážiť túto ekologickú cestu – ponúkať prevažne živé kvety a ozdoby z prírodných materiálov. Umelé kvety môžu byť pekné, no živej ozdobe sa nevyrovnajú. Výzdoba z čečiny, šišiek, živých kvetov, machu či dreva má svoje čaro – je prirodzená, dýcha životom. Ak ste zruční, môžete si ju pripraviť aj sami. Ako na to, radí redaktorka Veronika vo svojom článku o DIY venci.
K téme plastov na hroboch sa na sociálnej sieti Facebook vyjadril aj dekan Rímskokatolíckej farnosti sv. Mikuláša v Prešove, Jozef Dronzek:
„Povzbudzujem vás, milí veriaci, aby ste sa v tomto čase Všetkých svätých a Dušičiek viac sústredili na spomienky a modlitby ako na súťaž o najkrajšie vyzdobený hrob. Viac modlitby a menej plastu.“
Ak sa v týchto dňoch prejdete po cintoríne a uvidíte hrob ozdobený plastom, nekritizujte a neohovárajte – to nie je cesta. Vezmime si radšej príklad od kvetinárky Slávky a dekana Jozefa, ktorí ukazujú, že rešpekt sa dá vyjadriť aj inak: edukáciou, ktorá mení pohľad človeka, a modlitbou, ktorá premieňa dušu.
Mária Bachingerová
Komentovať