Lev Nikolajevič Tolstoj patrí k ruským literárnym klasikom. Svoj talent zužitkoval v známych dielach ako napríklad Anna Kareninová či Vojna a mier. Už v nich sa objavila jeho silná charakterová črta mysliteľa a filozofa, ktorý svojim osobným úvahám dal priestor v diele v podobe literárnych postáv (Levin, Pierre Bezuchov). V edícii Premena vyšla vo vydavateľstve Európa kniha s Tolstého myšlienkami s príznačným názvom Proti…
Knihu tvoria myšlienky a filozofické úvahy na začiatku spojené s Tolstého putovaním za kúpou statku. Úvod nesie názov Bláznove zápisky a je plný úzkosti a netrpezlivého očakávania, že sa niečo stane. Možno pôjde o zmenu, ktorá sa uskutoční iba pomocou myslenia. Uvedomuje si, že človek má v sebe silný nástroj — mozog a jeho produkt — myšlienka, dokáže ovplyvniť ľudský život, keď sa ňou nechávame viesť a odmietame, čo nám diktujú iní.
„Stačilo by, aby ľudia verili, že sila nespočíva v sile, ale v pravde, a smelo by ju hovorili, alebo by ju aspoň nepopierali slovom a skutkom: nehovorili by, čo si nemyslia, a nerobili to, čo pokladajú za nepekné a hlúpe.“
Práve táto idea ho potom vedie k rozvitým úvahám o moci, štáte, chudobe, vlastenectve a cirkvi, ktoré písal nielen do svojho denníka (ktorý si viedol počas celého života), ale ich aj uverejňoval vo vtedajšej tlači. Vo svojom myslení je Tolstoj anarchista — odmieta najmä násilie a štátne zriadenie (vníma ho ako vykorisťovateľa) a ponúka radikálne riešenia.
Chudoba a rodiny na ruskom vidieku
Najväčšiu pozornosť v knihe venuje chudobe a kladie si otázku, či vôbec existuje. Skúma, ako žijú ruské rodiny na dedine, a porovnáva ich medzi sebou, aby napokon zhodnotil, že „takmer každá rodina má svoje vlastné nešťastie, ktoré je oveľa závažnejšie ako tohtoročná neúroda“.
Vníma, že za rozpadávaním sa rodín stoja práve ekonomické podmienky (cestovanie za prácou). Kritizuje spôsob, že sa chudobným poskytuje pomoc zadarmo. „Rozdávanie zadarmo prináša nielen presne toľko zla, koľko by mohlo priniesť úžitku, ale ešte viac.“
Liekom na chudobu a hlad je podľa neho láska, ktorá spočíva predovšetkým v činoch a zbúraní prekážok. Kým spoločenská činnosť má za následok závisť, pretvárku a chamtivosť; činnosť, ktorú človek vykonáva sám, sa prejavuje v citoch — láske a túžbe sa obetovať.
Okrem úvah o chudobe sa venuje aj kritike štátu, moci a vlastenectva a tiež odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ľuďoch (najmä sedliakoch). Používa paralelu medzi chudobným ľudom, ktoré panstvo využíva, a koníkom, s ktorým sa hrajú deti, ktoré naňho naložia viac, ako by sa malo, a keď sa koník vzpiera a podlamujú sa mu nohy, tak ho začnú podopierať z jednej aj druhej strany.
Hľadanie pravdy ako celoživotná úloha
Osobitnú kapitolu tvorí úvaha O povahe myslenia v mladosti a v starobe. Autor v nej demonštruje svoje pozorovanie na základe vlastnej skúsenosti, porovnáva zmýšľanie na začiatku a konci života, odvoláva sa na hľadanie pravdy, ktoré sa deje iba prostredníctvom (otvoreného) srdca. Nepochybne sa to stalo aj autorovým cieľom života — hľadal jeho zmysel a najmä pravdu a neustále otváral dialóg sám so sebou, svojou mysľou, svedomím a srdcom.
Proti… je pozoruhodnou demonštráciou, ktorej hlavnou požiadavkou je zmena vtedajšej (ruskej) spoločnosti. Kniha sa číta vzhľadom na svoju filozofickú povahu a obsah dobre. Autorova skúsenosť s umeleckým textom a schopnosť štylizovať sa pretavuje aj do tohto diela. Na pozadí historických reálií Ruska však autor vymedzil témy aktuálne aj v súčasnosti, ako napríklad bohatstvo, chudoba a štát. Tolstého myšlienky obsahujú tvrdenie, že ak chceme zmenu, musí prichádzať skôr od jedincov než od spoločnosti ako celku. Najradikálnejšie však je žiť podľa svojho svedomia a uplatňovať lásku voči sebe a blízkym tak, ako sa to píše v Biblii.
Tomáš Fedorko, kníhkupec v Artforum Prešov:
Knižná recenzia vyšla v spolupráci s kníhkupectvom Artforum Prešov
Komentovať