Cestujte spolu s nami po rôznych vzdialenejších i tých menej vzdialených kútoch sveta. Nechajte sa inšpirovať na svoju cestu niektorým zo svojich spolužiakov. Dominika Mireková, študentka 4. ročníka učiteľského odboru anglický jazyk a dejepis, nám porozprávala o cestách vo svojich túlavých topánkach.
Najdôležitejšia otázka: Kde všade si bola?
To je veľmi zaujímavá otázka, lebo tie moje destinácie si „zbieram“ už dosť dlho, ale bolo to… Chorvátsko (jasné) – Makarská riviéra a Dubrovník; Taliansko – Rím, Benátky, Miláno a Bergamo;Bulharsko; Maďarsko – Budapešť je skutočná nádherná a niektorí o tom ani nevedia, a pritom nie je ani ďaleko; Rakúsko – Viedeň; Nemecko – Stuttgart, Mníchov, Osnabruck, Regensburg, Norimberg; Španielsko – Madrid, Barcelona, Valencia, Benidorm, Alicante; Francúzsko – Monaco, St. Tropez, Cannes, Nice, Villefranche-sur-Mer, Strasbourg; Izrael – Tel Aviv a Jeruzalem. Je toho asi celkom dosť.
Čo bolo dôvodom začať cestovať?
Najväčším dôvodom bolo spoznať nových ľudí, nadviazať nové kontakty, „ochutnať“ život mimo hraníc SR… a tak sa troška infiltrovať medzi miestnych. Samozrejme, v Španielsku si zatancovať latino s tými, ktorí to vedia najlepšie.
Čo sa ti na cestovaní páči najviac?
Najviac sa mi páči to, že som s niekým iným, s kým rozprávam cudzími jazykmi. To ma neustále fascinuje, keď sa rozprávam v (pre mňa) inom jazyku s miestnymi. Úplne najlepšie je, keď sa na dané miesto vrátite o pár mesiacov a môžete napísať „známym“. Stretnete sa a cítite, ako keby ste boli priateľmi a dokonca, že bývate v tom meste, že ste tam proste ako doma. „Hardcore“ je, keď prídete do daného mesta (v mojom prípade Alicante) a ľudia na ulici vás spoznávajú. (smiech)
Aká krajina sa ti najviac páčila?
Mojou srdcovkou je jednoznačne Španielsko. Zamilovala som si ho už ako malá a stále som si ten vzťah pestovala. Potom to prerástlo do „fandenia“ FC Barcelony, kde som bola aj na futbalovom zápase. Neskôr som si uvedomila, že musím vedieť aj jazyk, aby som sa tam vedela lepšie orientovať, keďže Španieli nie sú veľmi „zdatní“ v angličtine. Španielčinu sa učím ako samouk už tretí rok a myslím, že to nie je najhoršie. Ale úplne najviac ma vie dostať tá španielska „horúca krv“, temperament, zmysel pre hudbu, rytmus, párty. Jednoducho, vedia sa baviť. Ani v St. Tropez také párty nie sú… (smiech)
Kde sa ti najviac páčilo? A čo?
Najviac sa mi páčilo v Alicante, no neviem jednoznačný dôvod prečo. Každé miesto/mesto je niečím zaujímavé a dobré na niečo iné, či už na život a dobrú prácu, alebo len na ten nočný život. No asi najviac ma „žerie“ to, že tam vedia tancovať! Všetci! (smiech)
Čo ťa najviac prekvapilo, zaskočilo?
Zaskočilo ma, keď sme sedeli v obývačke v prenajatom dome v centre moderného Jeruzalema a zrazu vkročil po zuby ozbrojený vojak. Bez zaklopania alebo zvončeka. Vraj, že prišiel skontrolovať situáciu… a či nemáme zápalky, lebo si chce zapáliť cigaretu. Následne na to sme začuli sirénu, čo znamenalo ísť sa ukryť do krytu, ktorý je pod každým domom.
Alebo napríklad, keď večer dávali v slovenských správach, že na ulici v Jeruzaleme XXX (100 m od apartmánu, kde som bývala) zavraždili amerického Žida, a mne to oznámili rodičia zo Slovenska.
Ak by niekto chcel radu, ktorú krajinu by si mu odporúčala a prečo?
Najprv by som sa opýtala, čo mu vyhovuje. Ak teplo, tak jednoznačne Španielsko, ale zas pracovných ponúk tam nie je veľa. Ak by povedal, že chce niečo stabilnejšie, nech skúsi Nemecko alebo Rakúsko.
Kam plánuješ cestu najbližšie?
Najbližšie pravdepodobne na Sardíniu a Korziku. Prenajať si auto a prejsť tieto dva nádherné ostrovy. 🙂
Aká je tvoja vysnívaná krajina?
Mojou vysnívanou krajinou je Mexiko a Argentína. Opäť sú to španielsky hovoriace krajiny, mám pre to jednoducho slabosť. (smiech) Aj keď do Mexika sa troška bojím ísť, nikdy neviete, čo vás čaká na rohu ulice, ale na druhej strane, to neviete nikdy.
V ktorej krajine by si si vedela predstaviť žiť?
Žiť v Nemecku alebo v Španielsku. V Španielsku, keď som ešte mladá a bez detí, potom Nemecko. Je to predsa istota. 🙂
Čo netradičné, vtipné sa ti na cestách prihodilo?
Neviem si to narýchlo vybaviť, ale jeden vtipný moment sa mi stal v Barcelone. Išli sme z párty a povedali sme si, že sa prejdeme do hotela, aj keď to boli dobré 3 kilometre. Cesta viedla okolo pláže, bolo asi 6.30, tak prečo nie? Zrazu pri nás zastavilo policajné auto a začalo sa vypytovať, kam idú také pekné tri dievčatá (lebo som bola s kamoškami) tak neskoro. Nakoniec sme nasadli do policajného auta a to nás odnieslo až pred náš hotel. Ďalšia vtipná príhoda sa mi stala, keď sme aj s kamoškou kráčali po Madride a stretli sme slovenského herca Ľuba Romana alebo Petru Polnišovú v lietadle do Nice.
Zbieraš si nejaké suveníry zo svojich ciest?
Áno, jasné. Zbieram si magnetky na chladničku a topánky. Ale tie LEN zo Španielska. (smiech)
Precestoval/a si mnoho krajín? Navštívil/a si netradičné destinácie, ktoré v tebe zanechali spomienky a príhody? Nenechaj si ich len pre seba. Podeľ sa o ne s nami. Daj svoje rady a tipy na skvelé výlety či dovolenky všetkým UNIPÁKOM. Prihlás sa na našej FB stránke a my ťa vyspovedáme.
Komentovať