Do školy autom? Nie, v Prešove počas Vianoc radšej peši. Hlavne po večeroch, keď z teba spraví turbopunč stroskotanca a chuť na štúdium prejde už pri prvom kroku na Hlavnú ulicu. Naša trieda to tento rok konečne pochopila – stačí spojiť správny počet zemiakových špirál, nealko drinkov a (samozrejme) punču, a dokážeme spolupracovať aj bez powerpointových prezentácií.
Roky sme sa na chodbách míňali ako vo filme. Keď niekto potreboval pomoc s projektom, odpoveď bola jednoduchá: „Napíš mail.“ Spolupráca bola ako legendárne UFO – všetci o tom už počuli, ale nikto to na vlastné oči nevidel.
Potom však prišla zmena. Noví spolužiaci priniesli optimizmus, odhodlanie, a čo je hlavné, schopnosť vytrhnúť ostatných zo zóny odcudzenia. A tak sme sa rozhodli dať šancu niečomu nevídanému – spoločnému stretnutiu na vianočných trhoch. Výsledok? Takmer celá trieda, z ktorej sme sa všetci smiali (či už na tanečných pohyboch Tomáša alebo na (ne)šikovných pokusoch natočiť dokonalé reelsko).
A viete, čo je na tom najlepšie? Táto atmosféra zostala. Nešlo len o jeden večer. Turbopunč nám možno trochu rozhádzal hlavy, ale zázrak spravil inde – v tom, že dnes sme si nielen spolužiakmi, ale priateľmi. A keď teraz niekoho stretnem na chodbe, viem, že za tým povzbudivým „Držím palce!“ alebo „Ahojte kamaráti!“ nie je irónia, ale skutočný záujem.
A ako povedala Ema: „Turbopunču sláva, bolí z neho hlava. Do školy sa autom nedostaneš, včera bol z teba stroskotanec.“
Autor textu: kolektív 1MSM
Komentovať