Stúpame nenápadným chodníkom v ústrety lesu. Prívetivo otvára svoju náruč a ja zrazu cítim, že som doma. Hoci som na tomto mieste prvýkrát, je mi hneď jasné, že si túto časť Slanských vrchov veľmi obľúbim. Kráčame ďalej, míňame vysokánske stromy a skaly, ktoré akoby ktosi porozhadzoval po lese, keď tu zrazu rovno pred našimi očami vyrastie obrovská skalná stena. Sme na mieste – Hermanovské skaly.
Spestrite si študentské povinnosti výletom do prírody
Semester sa už intenzívne rozbehol, povinností pribúda a nám, študentom, sa niekedy môže zdať, že sme nasadli na vlak plný prednášok, kávy a stereotypu. Ak sa vám s jeseňou nespájajú príjemné asociácie, je načase to zmeniť! Farebná jesenná príroda, svieži vzduch a slnečné lúče nás vábia von, do lesa. Poďte spoločne s Unipo Press-om objavovať nádherné zákutia slovenskej prírody a užiť si krásy študentského života nielen v priestoroch univerzity. Predstavíme vám skvelé miesto na nenáročný výlet, kam sa bez problémov dostanete aj vlakom či autobusom z Prešova.
Najväčší andezitový skalný útvar v Slanských vrchoch s dĺžkou až 150 metrov sa nachádza nad obcou Hermanovce nad Topľou. Tvoria ho dva andezitové komplexy – Sokolie skaly a Havrania skala. Dostať sa k nim je veľmi jednoduché: z hlavnej cesty v obci Bystré za Hanušovcami nad Topľou odbočíme smerom na Hermanovce. Cestu nám spestrí veľmi úzky železničný viadukt, ktorý je pre toto prostredie typický. Blížime sa k Hermanovciam a už z diaľky nás zdraví majestátny vrch Oblík, o ktorom ste sa mohli dočítať v tomto článku.
Asi po kilometri nad Hermanovcami je na rázcestí umiestnená turistická tabuľa s vyznačenými turistickými trasami. Riadime sa modrou turistickou značkou, odbočujeme vpravo a po vyše kilometri zaparkujeme auto na parkovisko vedľa cesty pod Kukorelliho chatou. V blízkosti neveľkého parkoviska sa nachádza studnička zo železitou minerálnou vodou a prístrešok aj s ohniskom. Čaká nás stúpanie, preto sa tu určite zastavte a ochutnajte dúšok tejto čistej minerálnej vody, nebudete ľutovať.
Údolie obrov dýcha prazvláštnou atmosférou
Pokračujeme peši po vyznačenom turistickom okruhu zvanom Údolie obrov. Zaujal vás tento názov? Nebojte sa, o chvíľu zistíme, prečo si toto miesto vyslúžilo takýto príznačný názov. Po pár minútach chodník k Hermanovským skalám nečakane mení smer a my odbočujeme z asfaltovej cesty pomedzi stromy do lesa. Nedá mi neopísať vám atmosféru, ktorá v tomto lese vládne. O Slanských vrchoch sa hovorí, že sú prepletené mystickou históriou našich predkov a neprebádanými dejinami. Neviem, či je to tou bájnou históriou alebo ma len zaujala krása tunajších stromov, toto miesto je však podľa mňa rozprávkovo čarovné.
Stúpame chodníkom po modrej značke a konečne chápem, prečo sa toto miesto nazýva Údolie obrov. Okolitý les je plný balvanov a mohutných skál, v jednej z nich je dokonca vyhĺbená diera, ktorá so štipkou fantázie pripomína obriu nohu. Blížime sa k úpätiu skál a miestna značka nás upozorňuje, že sme takmer v cieli. Čaká nás už len krátky výstup strmým svahom, v posledných metroch sa vyškrabeme šmykľavým chodníkom a zrazu len ostanem ohromene stáť.
Očarí vás výhľad, rozmanité rastliny a vzácne živočíchy
Počula som, že Hermanovské skaly sú zaujímavým kútom Slanských vrchov, takúto nádheru som však nečakala. Stojíme na vysokých skalách, ktoré sú poprepletané fascinujúcou flórou, pred nami sa rozprestiera podmanivý výhľad na široké okolie. Keď som si myslela, že som už videla všetko, prejdeme sa úzkym chodníčkom na hrebeni skál smerom na západ a tam na mňa čaká ďalšie prekvapenie: obrovský skalný zráz so stenami vysokými až 80 metrov, ktorého majestátnosť mi takmer vyrazila dych. Opatrne preliezame ďalšie skaly a pozorujeme okolie.
Prírodná rezervácia Hermanovské skaly je výnimočná nielen z geologického hľadiska, je zároveň domovom mnohých živočíchov a rastlín. Môžete tu stretnúť vzácnu jaštericu múrovú, nad hlavami zrejme zazriete aj neprehliadnuteľného krkavca čierneho. Miestna flóra sa tiež nedá zahanbiť, rastie tu tarica skalná, skalnica horská či telekia ozdobná, po ktorej aj miestny náučný chodník nesie názov Telekia. Nádherné sú zakrpatené brezy a duby, ktoré pripomínajú veľké bonsaje, v lete si môžete pochutnať na čučoriedkach (ak ich nevyzbierali turisti pred vami 😊).
Hermanovské skaly boli vyhlásené za prírodnú rezerváciu v roku 1980. V okolí sa okrem skál nachádzajú mnohé turisticky atraktívne miesta. Za zmienku stojí pomník v Hermanovciach nad Topľou venovaný partizánom brigády Čapajev, ktorí padli v boji počas Slovenského národného povstania. Ak vaše nohy vládzu a chuť po dobrodružstve vás neopúšťa, navštívte aj neďaleký Ivanov vrch, Praporec alebo najvyšší bod Slanských vrchov – Šimonku.
Viac informácií o Slanských vrchoch a Hermanovských skalách nájdete v tomto pútavom dokumente:
Veríme, že sme vás týmto článkom inšpirovali a že si jesenné chvíle v slovenskej prírode užijete aj vy. Chceli by ste nám odporučiť nejaké zaujímavé miesto alebo hľadáte inšpirácie na výlet? Napíšte nám váš tip do komentára a možno sa tam nabudúce pôjdeme s Unipo Press-om pozrieť. 😉
Komentovať