Jeseň spolu s babím letom je už dávno za nami a z lesov sa pomaly vytrácajú pestré palety farieb. Hoci počasie prestáva byť príjemné, pre mnohých je toto obdobie stále ideálnym časom na turistiku. Dnes vám prinášam spätný pohľad za krásami babieho leta, ktoré som si vychutnala z výšky vrchu Sivec, jedného z najkrajších výhľadov Slovenského rudohoria.
Krátke zoznámenie pre tých, čo tento vŕšok nepoznajú: Sivec (alebo ľudovo nazývaný aj „Šivá skala“, či „Šivec“) patrí do horského celku národnej prírodnej rezervácie Slovenského rudohoria. Spolu s ďalšími vrchmi – Folkmarom a Drienkom – patrí medzi najobľúbenejšie turistické body tohto chráneného územia. Okrem toho, že výstup naň vám dá poriadne zabrať, je prudko fotogenický, či už sa sem vyberiete v lete alebo počas chladnejších dní. Z výšky 781 m n. m. totiž ponúka okulahodiace výhľady na priehradu Ružín i na priľahlú hornatú krajinu. Turistické príručky navyše sľubujú za priaznivého počasia aj pohľad na vzdialené Vysoké Tatry. Vrch so svojou rezerváciou patrí pod 5. stupeň ochrany, preto veľmi neodporúčame vybočovať z turistických chodníčkov (minimálne, ak je nablízku lesná stráž).
Cestou na Sivec majte oči na stopkách
Prístup k vrchu poskytujú viaceré štartovacie body a vybrať si môžete prakticky ktorýkoľvek, teda pokiaľ vám to dovolí vaša kondička. Túru je možné skombinovať s výstupom na blízke vrchy. Buďme však realisti, jeden hádam stačí. 🙂 Pre anti-turistov je ideálny predovšetkým výstup od železničnej stanice Ružín, ktorá sa pýši najvyšším železničným viaduktom na Slovensku. Tento bod je sympatický nielen časovo, ale aj kondične. Negarantujem však, že lenivé zadky nebudú mať na druhý deň svalovicu. K cieľu by vás mala doviesť žltá značka. O ďalších variantoch výstupu sa dočítate tu.
Musím však povedať, že značenie tejto trasy je pomerne tragické. Môže sa vám teda stať, že sa zrazu ocitnete na zelenej značke, a vedzte, že vtedy máte problém. Tá vás síce na Sivec dovedie, ale cez úplne iný vrch, a navyše s dvojhodinovou obchádzkou. Potešujúce je to možno pre budhistického mnícha, ktorý si nadšene užíva rozmáhajúci sa vnútorný pokoj, nie však pre turistov, ktorých pobyt v prírode je limitovaný odchodmi vlakov. Preto majte oči na stopkách, stromoch či tyčiach, ktoré včas informujú o odbočení na tú správnu trasu.
Viaceré informačné tabule informujú o výskyte divej zveri, čo je prirodzené, veď vstupujete do ich územia. Pre vlastnú bezpečnosť si zapískajte, zaspievajte na ľudovú nôtu, alebo iným spôsobom na seba upozornite, aby ste sa vyhli (ne)príjemnej konfrontácii s diviakom, jeleňom či líškou. Čo sa týka zvieratiek, nájdete tu po nich bohaté stopy. Hotový raj pre biológov, zoológov a milovníkov zvieracieho trusu! Vďaka vysokému výskytu vysokej zveri na tomto území je prakticky nemožné vyhnúť sa jej fekáliám. Avšak pamätajte – kto nestúpil do srnčieho bobku, akoby na Sivci ani nebol!
Počas výstupu sa stretnete len s veľmi malým množstvom civilizácie, ak nerátame zopár domčekov a chát, ktoré sú poväčšinou aj tak prázdne. Na Ružínskych lúkach takisto nestretnete ani živú dušu, okrem húfu ovečiek z blízkeho družstva. Mimochodom, družstvo je dôležitým bodom, pri ktorom treba odbočiť a pokračovať po žltej značke, ktorá je prakticky neviditeľná. Preto toto „zlomové“ miesto prehliadne veľa turistov a pokračuje po nesprávnej ceste. Vám sa to, chvalabohu, vďaka nám už nestane. 🙂
Túra vo všeobecnosti náročná nie je, ak si odmyslíme občasné predieranie lesom (kvôli nízkej frekventovanosti niektorých častí chodníka) a prudké stúpanie pod Priehybou nad Sivcom, ktoré vám naznačí, že cieľ je blízko. Citlivejším osobám počas tejto časti túry môže napadnúť myšlienka na kúpu kardiostimulátora, kvôli intenzívnejšiemu búšeniu srdca a uvedomeniu si, že kondičku nemajú predsa len takú dobrú, ako si mysleli.
Nepríjemné pocity bokom! Po mierne namáhavom výstupe sa vám nakoniec naskytne nádherný výhľad, ktorý bude dostatočným zadosťučinením. Jesenné farby totiž okolitým zalesneným vrchom naozaj pristanú. Okrem toho, na vrchole nájdete aj knihu, do ktorej môžete vyliať svoje emócie a frustrácie z výstupu. Nezabudnite si však priniesť vlastné pero, lebo kleptománia funguje aj vo vysokých nadmorských výškach.
Komentovať