Digitálny svet sa mení rýchlejšie, než stíhame klikať. Umelá inteligencia nám píše, radí, opravuje, počúva, kreslí a odpovedá, no otázka, ktorá zaznieva čoraz hlasnejšie, je: učí sa ona od nás, alebo sa my učíme od nej? Aj preto sa tento rok v rámci Týždňa mediálnej a informačnej gramotnosti stretli desiatky učiteľov, knihovníkov, študentov aj odborníkov z oblasti médií a vzdelávania na konferencii s názvom „Sila myslenia v ére AI“, ktorá sa uskutočnila 24. októbra 2025 v Krajskej knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove.
Podujatie organizované Radou pre mediálne služby v spolupráci s platformou Mediálna gramotnosť+, bolo súčasťou globálnej iniciatívy UNESCO. Týždeň mediálnej a informačnej gramotnosti (20. – 27. októbra 2025) sa niesol v duchu výzvy, ako byť vedomým používateľom technológií a zodpovedným človekom v ére, keď algoritmy poznajú naše návyky lepšie než my sami.
„K medzinárodnej iniciatíve sa pripájame už po štvrtý raz. Téma, ktorú vybralo UNESCO, je mimoriadne aktuálna a inšpiratívna. Umelá inteligencia môže hľadať, navrhovať aj ukazovať smer. Ale stále sme to my, kto vyberá, cíti význam a robí rozhodnutia. Preto je dôležité rozvíjať nielen technické zručnosti, ale aj schopnosť rozlišovať a premýšľať nad tým, ako a prečo AI používame. Umelá inteligencia môže pomáhať, no myslenie ostáva na nás,“ hovorí Viktória Norisová, koordinátorka pre mediálnu gramotnosť Rady pre mediálne služby.
Úvodná panelová diskusia s názvom „Sila myslenia v ére AI“ otvorila otázky, ktoré nie sú len odborné, ale hlboko ľudské. Diskutovalo sa o tom, či je možné, aby sa umelá inteligencia „naučila“ empatii, či dokáže rozpoznať etické hranice a ako sa mení spôsob, akým mladí ľudia vnímajú svet, ktorý im sprostredkúvajú obrazovky. Účastníci sa zhodli, že najväčšou výzvou nie je rýchlosť technológií, ale pomalosť nášho kritického myslenia. AI nám podľa diskutujúcich šetrí čas, ale niekedy práve tým nás oberá o priestor na rozmýšľanie, ktoré formuje charakter.
Workshopy: od rešpektu po deepfake
Po panelovej časti sa účastníci presunuli do praktických workshopov, ktoré spájali odborné poznatky s reálnymi situáciami z praxe. V ponuke bolo osem tematicky rôznorodých stretnutí, medzi nimi napríklad:
- Ministerstvo školstva SR: Umenie využívať AI v škole – prakticky a zodpovedne. Účastníci si vyskúšali nástroje, ktoré dokážu pomôcť pri príprave hodín či hodnotení, no zároveň diskutovali o hraniciach medzi pomocou a závislosťou na technológiách.
- Demagog.sk: AI na hľadanie informácií? Kompas, nie autopilot. Fact-checkeri upozornili, že aj umelá inteligencia sa môže mýliť, a že kritické myslenie je najlepším filtrom, ktorý človek má.
- Digitálni rodičia: generAItion Z – stratení v online svete? Diskusia o tom, ako digitálny priestor formuje sebahodnotu mladých ľudí a ako dospelí môžu reagovať bez moralizovania, ale s porozumením.
- JSNS.cz: AI ve špatných rukou. Workshop, ktorý prostredníctvom krátkeho filmu otvoril tému kyberšikany, deepfake technológií a zneužívania umelej inteligencie na ubližovanie a ukázal, že aj etika musí byť súčasťou digitálnej gramotnosti.
- Lietajúca ryba o.z.: Herné prvky vo vzdelávaní kritického myslenia. Lektori predstavili interaktívnu hru Príbeh Tróje, ktorá pomáha žiakom pochopiť, ako ľahko sa informácie dajú prekrútiť, a ako ťažko sa vracia dôvera, keď sa stratí. Nechýbali ani workshopy o rešpektujúcej komunikácii, umelej inteligencii v umení či čitateľskej gramotnosti ako základe myslenia v digitálnej dobe.
Medzi myšlienkami a rozhovormi
Popri odbornom programe bol priestor aj na neformálne rozhovory a networking. Knižnica sa premenila na živý priestor, kde sa prepájali pohľady učiteľov, psychológov, študentov aj odborníkov na digitálne technológie. „Najviac si cením, že to nebolo len o teórii, ale o živých príkladoch. Ako to vysvetliť deťom, ako reagovať, ako im pomôcť. To je to, čo nám v školách často chýba,“ zdieľala jedna z účastníčok.
Kávové prestávky sa tak stali pokračovaním diskusií o tom, čo znamená byť prítomný, ako rozpoznať manipuláciu, či ako vychovávať generáciu, ktorá vyrastá s chatbotmi ako prirodzenou súčasťou komunikácie.
Umelá inteligencia ako zrkadlo
Záverečné workshopy a prednášky priniesli umelecký rozmer témy. Diskutovalo sa o tom, ako AI ovplyvňuje vizuálne umenie, ako sa mení pojem autorstva a autenticity.
Lektorka Alžbeta Bosnyák Bahúlová zdôraznila, že človek sa odlišuje tým, že dokáže pochybovať a práve pochybnosť je zdrojom tvorivosti: „Kým AI vie tvoriť podľa vzoru, človek tvorí, pretože cíti,“ dodala.
Ako AI preniesť do výučby s rozumom, nie zo zvyku?
Konferencia zároveň inšpirovala k otázke, ako možno témy umelej inteligencie, kritického myslenia či mediálnej gramotnosti preniesť priamo do školského prostredia.
Pre učiteľov to môže znamenať napríklad: diskusné hodiny o tom, kde sú hranice medzi pomocou AI a podvádzaním, analýzu falošných obrázkov alebo deepfake videí, projekty zamerané na tvorbu vlastných „AI pravidiel“ pre triedu, alebo tvorivé úlohy, kde študenti porovnávajú výstupy AI so svojimi vlastnými textami či obrázkami a hľadajú, čo v tých ľudských zostáva nenahraditeľné. Takéto prístupy môžu učiť mladých ľudí, že AI nie je nepriateľ, ale nástroj, ak ho držíme v rukách my, nie on nás.
Sila myslenia ako odkaz
Týždeň mediálnej a informačnej gramotnosti 2025 v Prešove tak ukázal, že umenie myslieť je stále najlepším prostriedkom na prežitie v digitálnom svete. V dobe, keď sú informácie rýchle, názory hlasné a dáta nekonečné, je potrebné vrátiť sa k základu, k tichému rozmýšľaniu, k otázkam, ktoré nás formujú, a k rešpektu, ktorý spája.
Pretože AI môže pomáhať, ale myslenie ostáva na nás…
Komentovať